Provence: história, čo vidieť a čo ochutnať

Vždy, keď Boh začne pochybovať o svete, spomenie si, že stvoril Provence...

Frédéric Mistral

Sladká Provence – láka nás vôňou levandule, cesnaku a vína. Dekadentná a romantická súčasne. Stelesnenie francúzskej elegancie a lásky k životu.

Kde to je

Kde hľadať raj menom Provence?

Len ťažko uveriť, že sa na svete nájde človek, ktorý by o kraji levandule a skvelého jedla nepočul. Veď Provence miloval aj Alexandre Dumas. Pre tých, ktorým francúzska filozofia života učarovala viac než zemepis, však doplníme, že Provence sa nachádza na juhovýchode Francúzska.

Encyclopaedia Britannica ju definuje ako historický a kultúrny región, ktorý zahŕňa departementy Bouches-du-Rhône, Vaucluse, Alpes-de-Haute-Provence a Var.

Meno Provence pochádza z latinského Provincia Romana... jednoducho rímska provincia.

Z histórie Provence

Od čias dávno pred Caesarom až po Ľudovíta

Tak ako väčšina oblastí Stredomoria, aj Provence vďačí za svoj rozmach najmä starovekému Rímu. Osídlená však bola už dávno pred jeho príchodom.

Vďaka priaznivým klimatickým podmienkam patrí oblasť dnešnej Provence a jej okolia medzi najskôr obývané oblasti Európy vôbec. Najstaršie nálezy – kamenné nástroje z jaskyne Vallonnet na neďalekom Azúrovom pobreží – hovoria o prítomnosti ľudí už pred približne miliónom rokov.

Nedá sa však povedať, že život na pobreží Stredozemného mora bol od počiatkov osídlenia prechádzkou ružovou záhradou. Treba si pripomenúť, že v paleolite sa striedali doby ľadové s teplejšími obdobiami a hladina mora sa pritom výrazne menila. Pre oblasť dnešnej Provence to znamenalo, že raz ju zaplavovala voda, inokedy sa jej územie výrazne zväčšilo, no bolo vystavené erózii.

Toto obdobie dodnes pripomína jedna z najpozoruhodnejších pamiatok pravekého osídlenia Provence – jaskyňa Cosquer v zátoke Morgiou pri Marseille, ktorej vchod leží 37 metrov pod hladinou Stredozemného mora. Potápač Henri Cosquer ho objavil v roku 1985, maľby v suchej časti jaskyne však uzreli svetlo sveta až v roku 1991. Steny zdobia kresby zvierat a obrysy ľudských rúk staré zhruba 19 000 až 30 000 rokov. Vernú repliku jaskyne si od roku 2022 môžete pozrieť v múzeu Cosquer Méditerranée v Marseille.

Po tom, čo sa počasie umúdrilo, klíma sa ustálila a hranice mora sa prestali neustále meniť, stala sa táto oblasť pre život mimoriadne atraktívnou. Bez prestania sa tu striedali kmene, ktoré lákala úrodná pôda, mierne podnebie i dostatok prírodných zdrojov. Blízkosť mora znamenala aj prísun čerstvých rýb, a tak sa z juhovýchodu dnešného Francúzska stalo obľúbené miesto takmer pre všetkých, ktorí o ňom v danom čase vedeli...

Už v 7. storočí pred n. l. sem zavítali grécki obchodníci z Rodosu. Prvé trvalé sídlo však okolo roku 600 pred n. l. založili Gréci z maloázijskej Fókaie – Massaliu, ktorá neskôr prerástla do dnešného Marseille. Pod vedením Grékov sa stala bohatým prístavom a dôležitým obchodným centrom na pobreží Stredozemného mora.

Massalia bola vo svojom čase taká významná, že zakladala vlastné malé kolónie, razila mince, ktoré sa našli po celej Galii, a jej vplyv siahal hlboko do vnútrozemia. Neustále ju však ohrozovali Ligúri i keltské kmene, ktoré sa v tom čase rozpínali na území dnešného Francúzska. Preto sa obyvatelia Massalie obrátili v 2. storočí pred n. l. o pomoc k novej veľmoci – k Rímu. A súboj Asterixa a Obelixa s Caesarom sa mohol začať...

Pochopiteľne, čarovný nápoj zostal len legendou a Rimania v oblasti nastolili nový poriadok. A to hneď trikrát – v rokoch 181, 154 a 125 pred n. l. Zdalo sa, že ďalšiemu rozvoju Massalie nič nebráni. To však platilo len do chvíle, kým sa nerozkmotrili dvaja rímski velikáni – Caesar a Pompeius. Massalia mala totiž tú smolu, že si v tomto spore zvolila zlú stranu – tú Pompeiovu... V roku 49 pred n. l. ju Caesarove vojská dobyli a mesto stratilo svoje územia, politický vplyv aj moc.

Výsledkom bola dôkladná romanizácia. Rimania v oblasti postavili nebývalé množstvo monumentov a stavieb. A aby bolo jasné, kto je tu pánom a kto o všetkom rozhoduje, hovorili tomuto územiu Provincia Romana.

A skutočná história Provence sa začína...

Od Ríma po Francúzsko

Dvanásť storočí na jednej osi

  1. od roku 257

    Úpadok Ríma

    Provence od polovice 3. storočia napádajú germánske kmene a vplyv Ríma sa začína pomaly rúcať. Arles však ešte zažíva veľké časy: v 4. storočí je obľúbeným sídlom cisára Konštantína Veľkého a neskôr správnym centrom celej Galie. Až sa nakoniec v 5. storočí vplyv Ríma celkom vytráca...

  2. 5. storočie

    Počiatky kresťanstva

    Na území Provence vzniká najstaršia dodnes zachovaná kresťanská stavba regiónu, krstiteľnica katedrály vo Fréjus. V rovnakom období sú tu založené prvé kláštory.

  3. 5. – 8. storočie

    Búrlivé obdobie germánskych kmeňov

    Na území Provence sa postupne vystriedali viaceré germánske kmene – Vizigóti, Ostrogóti, Burgundi aj Frankovia. Začiatkom 8. storočia sa k nim pridali aj Arabi a Berberi, ktorí sem prenikli cez Pyrenejský polostrov zo severnej Afriky.

  4. 8. storočie

    Od Merovejovcov ku Karolovi Martelovi

    Od 6. storočia bola Provence formálne podriadená franským Merovejovcom. V skutočnosti tu ale vládla miestna šľachta, a to podľa rímskeho, nie franského práva. To sa zmenilo vďaka ambíciám Karola Martela, ktorý si Provence v 30. rokoch 8. storočia podmanil silou a pevne ju pripútal k Franskej ríši.

  5. 879

    Opäť nezávislosť

    Provensálski veľmoži si počkali na smrť vládnuceho kráľa a následne si zvolili vlastného. Panovníkom sa stal Boso, ktorý Provence odtrhol od kráľovstva mladého Ľudovíta III., teda od formujúceho sa Francúzska. Radosť im však nevydržala dlho... V nasledujúcich storočiach sa o územie sporili burgundskí, nemeckí, katalánski aj francúzski vládcovia.

  6. 887 – 973

    Saracéni prichádzajú... a odchádzajú

    Nebolo to po prvý raz, čo Provence padla do oka saracénskym nájazdníkom. No tentoraz sa okolo roku 887 usadili v pevnosti Fraxinetum neďaleko dnešného Saint-Tropez a dostali sa až pomerne hlboko do vnútrozemia. Porazilo ich až o takmer sto rokov neskôr, okolo roku 973, provensálske vojsko pod vedením grófa Viliama I. – väčšina bola zabitá, časť pokrstená a niektorí z Provence utiekli a navždy sa tejto oblasti vzdali...

  7. 1032

    Znova do područia Ríma

    V rámci dedičských a mocenských bojov sa Provence v prvej polovici 11. storočia opäť dostáva do područia Ríma. Tentoraz však už len podľa mena – stáva sa lénom Svätej ríše rímskej.

  8. 13. storočie

    Ak to nemôžeme dobyť, získajme to ako veno

    Tak by sa dala charakterizovať svojrázna stratégia francúzskych panovníkov v rámci ich expanzných hier. Touto cestou sa dostali k moci aj na juhu Francúzska: jeden zo synov kráľa Ľudovíta VIII., Alfonz z Poitiers, si zobral Janu, dedičku grófa z Toulouse, a jeho brat Karol z Anjou sa v roku 1246 oženil s Beatrix, dedičkou provensálskeho grófstva.

  9. 14. storočie

    V pravom zmysle slova temný stredovek

    Toto obdobie nebolo pre Provence príliš šťastné. Jednak sa ocitla v strede pápežských sporov a jednak sa otriasla pod epidémiou čiernej smrti, ktorá v rokoch 1348 – 1350 len v Arles zabila polovicu obyvateľov a celkovo výrazne znížila počet obyvateľov v regióne.

  10. 15. storočie

    Dobrý kráľ René

    História dala toto označenie panovníkovi, ktorý v Provence žil len posledných desať rokov svojho života, ale významne sa do jej histórie zapísal. Bol mecenášom kultúry aj celkového rozmachu regiónu. Po jeho smrti v roku 1480 prešla moc na jeho synovca Karola z Maine, ale len na jediný rok...

  11. 1481 – 1486

    Kráľ zomrel, nech žije kráľ...

    Karol sa za jediný rok vládnutia do histórie Provence nestihol nijako zvlášť zapísať. No jeho odchod v roku 1481 má predsa len veľký význam. Provence totiž odkázal francúzskemu kráľovi Ľudovítovi XI. a v roku 1486 bola právne a definitívne začlenená do Francúzska, kde zotrváva dodnes.

Krásy Provence

Čo pozrieť a zažiť pri návšteve Provence

Čo by bola návšteva Provence bez slnečných rán na vidieku a výletov na bicykli. Zobudiť sa v romantickom sídle, kde za otvoreným oknom rozvoniavajú lány levandule, raňajkovať chrumkavú bagetu od miestneho pekára a voňavú kávu a s úsmevom vítať každý nový deň. „Bonjour, Provence... Tak kam sa pozrieme dnes?“

  • Národný park Calanques, Marseille

    Národný park Calanques, Marseille

    Očarujúci div prírody na pobreží pri Marseille. Zátoky, ktoré môžete obdivovať pri prechádzke alebo z lode, ale aj mnoho prírodných scenérií a chránených živočíšnych druhov. Národný park sa rozprestiera medzi Marseille, Cassis a La Ciotat, kde masív Calanques vytvára skutočne jedinečnú prírodnú scenériu. Oblasť je rajom aj pre potápačov.

    Foto: Foto: Marseille Tourisme (https://www.marseilletourisme.fr/)

  • Pápežský palác, Avignon

    Pápežský palác, Avignon

    Keď v 14. storočí Rímom zmietali nepokoje, stal sa Avignon na takmer sedemdesiat rokov sídlom pápežov. Vystriedalo sa ich tu dovedna deväť. Z ich sídla sa postupnými prestavbami a prístavbami stal najväčší gotický palác na svete a ako taký rozhodne stojí za pozornosť – nielen pre svoju pompéznosť, ale aj pre unikátne fresky, nádherné záhrady a ďalšie pamiatky za múrmi paláca.

    Foto: Foto: Artur Staszewski/Flickr

  • Fontány v Aix-en-Provence

    Fontány v Aix-en-Provence

    Mestu Aix-en-Provence sa hovorí aj mesto tisícich fontán. Údajne ich nikto nebol schopný spočítať a nájdete ich takmer na každom námestí a križovatke. Pokúsiť sa zistiť ich presný počet znie ako dobrá výzva. Len pozor, aby nepribudli ďalšie, kým budete rátať. Tradícia siaha až k Rimanom, ktorí tu v 2. storočí pred n. l. pri termálnych prameňoch založili mesto Aquae Sextiae a prvé kúpele.

    Foto: Foto: Needpix.com

  • Rímsky akvadukt Pont du Gard neďaleko Avignonu

    Rímsky akvadukt Pont du Gard neďaleko Avignonu

    Monument z čias Ríma, postavený v 1. storočí n. l. Ide o takmer 50 metrov vysoký most z vápenca, súčasť približne 50 km dlhého akvaduktu, ktorý privádzal vodu do mesta Nemausus, dnešného Nîmes. Je najvyšší a zároveň jeden z najzachovalejších rímskych akvaduktových mostov. V roku 1985 bol zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

    Foto: Foto: Wikimedia Commons

  • Kaňon Gorges du Verdon a jazero Lac de Sainte-Croix

    Kaňon Gorges du Verdon a jazero Lac de Sainte-Croix

    Približne 25 km dlhý riečny kaňon, ktorý môžete obdivovať pri horskej túre po hrebeňoch, ktoré ho obklopujú, ale aj plavbou po rieke. Tá ústi do umelého jazera, ktoré je strediskom vodných športov.

    Foto: Foto: Flickr, Miguel Virkkunen Carvalho (https://www.flickr.com/photos/miguelvirkkunen/7866099788)

Tak kedy vyrazíte za levanduľou?