Hviezdy mobilom: telefón to zvládne, len ho nesmieš držať v ruke

Najprv opora, potom všetko ostatné

Pri nočnej fotke zbiera telefón svetlo celé sekundy a každé zachvenie sa za ten čas zapíše do snímky. Malý statív s držiakom je ideálny. Keď ho nemáš, poslúži kameň, múrik alebo batoh, o ktorý telefón oprieš. Aj NASA začiatočníkom radí, že v núdzi stačí improvizovaný stojan.

Druhá polovica opory je samospúšť. Telefónom pohne aj ťuknutie na spúšť, preto nastav oneskorenie na pár sekúnd. Google pri svojom nočnom režime radí tri.

Nočný režim: nechaj telefón pracovať

Najjednoduchšia cesta vedie cez nočný režim. Na iPhone sa volá Night mode a v šere sa zapne sám. Číslo pri ikone ukazuje, koľko sekúnd bude snímka trvať, a posuvníkom ho natiahneš na maximum. Apple pri tom radí položiť telefón na pevný povrch alebo na statív.

Telefóny Pixel majú režim Night Sight. Keď telefón stojí bez pohybu a mieri na oblohu, spúšť sa prepne na astrofotografiu a na displeji beží odpočet. Samsung má režim astrofotografie v aplikácii Expert RAW. Názvy sa líšia, princíp je rovnaký: telefón zbiera svetlo dlhšie.

Google k tomu pridáva radu, ktorá platí pre každý telefón: hviezdy foť najskôr 45 až 90 minút po západe Slnka. Skôr ešte nie je tma, ako vieš z kapitoly o súmraku.

Ručný režim: čas, ISO, ostrenie

Chceš mať nastavenie vo vlastných rukách? Hľadaj vo fotoaparáte režim Pro alebo manuálny, prípadne si doinštaluj aplikáciu, ktorá ho pridá. Nastavuješ tri veci.

Čas expozície: začni na niekoľkých sekundách, urob skúšobnú snímku a uprav. ISO je citlivosť. Vyššia hodnota obraz zosvetlí, no pridá šum. Časopis BBC Sky at Night radí nebáť sa vysokého ISO pri expozícii od jednej sekundy vyššie a ubrať, keď je výsledok zrnitý.

Ostrenie: automatika v tme tápa. Prepni na ručné a nastav nekonečno. Alebo ťukni na jasnú hviezdu či vzdialenú lampu a zaostrenie zamkni. Pixel má priamo voľbu ostrenia do diaľky, ktorá zaostrí na všetko vzdialenejšie než štyri metre.

Prečo sa z bodiek stanú čiarky

Zem sa otáča, takže obloha sa nad tebou posúva približne o 15 stupňov za hodinu. Pri krátkej expozícii si to nevšimneš. Pri dlhej sa hviezdy roztiahnu do krátkych čiarok.

Fotografi majú pomôcku, pravidlo 500: vydeľ 500 ohniskovou vzdialenosťou objektívu v milimetroch a dostaneš najdlhší čas v sekundách. Pri objektíve 20 mm vyjde 25 sekúnd. Ber to ako odhad, nie ako zákon. Časopis Sky & Telescope upozorňuje, že pravidlo neráta s veľkosťou pixelov a novšie snímače s menšími pixelmi sa držia skôr čísla 300. Vzniklo pre klasické fotoaparáty, pri telefóne preto počítaj radšej s kratším časom.

Praktický postup je jednoduchší než matematika. Odfoť, priblíž si stred snímky a pozri sa. Bodky? Môžeš pridať. Čiarky? Uber.

RAW a čo je reálne

Ak telefón vie ukladať RAW, zapni to. Surový súbor uchová viac údajov zo snímača, takže pri úprave máš väčšiu voľnosť s expozíciou, farbami aj vyvážením bielej. Apple svoj formát volá ProRAW a ukladá ho ako štandardný súbor DNG.

Čo čakať? Začni jasnými, ľahko rozoznateľnými súhvezdiami: Orión v zime, Lev na jar, Labuť v lete. Na Mliečnu cestu potrebuješ miesto ďaleko od svetiel miest a noc okolo novu. Zábery ako z Hubblovho ďalekohľadu nečakaj, pripomína NASA.

Mesiac je paradoxne ťažší. Na snímke je prekvapivo malý a automatika z neho rada urobí bielu žiariacu škvrnu. Pomôže ručný režim: uber ISO alebo skráť čas, kým kotúč neprestane byť prepálený. Digitálny zoom nové detaily nepridá.

Rosa, zima a batéria

Rosa sa na objektíve vyzráža, keď sklo vychladne pár stupňov pod rosný bod. Objektív preto občas skontroluj. Astrofotografi si pomáhajú ohrievačmi rúk pripevnenými k objektívu. Telefón stačí medzi sériami schovať do vrecka.

Chlad nemá rada ani batéria. Apple uvádza, že jeho telefóny sú navrhnuté na teploty od 0 do 35 °C. V mraze sa výdrž dočasne skráti a telefón sa môže aj vypnúť. Powerbanka vo vnútornom vrecku bundy teda nie je prehnaná opatrnosť.