Hviezdna noc

Pohľad na hviezdy ma vždy privedie k sneniu, tak jednoducho ako čierne bodky, ktoré na mape znamenajú mestá a dediny.

Vincent van Gogh v liste bratovi Theovi, Arles, júl 1888*

* V origináli: Mais toujours la vue des étoiles me fait rêver aussi simplement que me donnent à rêver les points noirs représentant sur la carte géographique villes & villages.

Ako sa naučiť čítať oblohu. Stačia oči, tma a trocha trpezlivosti.

Van Gogh sa na hviezdy pozeral ako na mapu. Mal pravdu viac, než tušil: nočná obloha sa naozaj dá čítať. Má svoje hlavné cesty, orientačné body aj miesta, kde sa začiatočník spoľahlivo stratí.

Táto stránka ťa prevedie jednou nocou, od súmraku po svitanie. Ďalekohľad nepotrebuješ. Horoskop tu nenájdeš, zato zistíš, ktorá bodka je hviezda, ktorá planéta a ktorá letí do Londýna.

Súmrak

Tma neprichádza naraz. Má tri dejstvá

Slnko zapadlo, ale noc ešte nie je. Astronómovia delia súmrak na tri časti podľa toho, ako hlboko pod obzorom Slnko je. A medzitým sa prestavujú aj tvoje oči.

  1. Občiansky súmrak: prvé bodky

    Slnko je najviac 6° pod obzorom. Vonku ešte väčšinou vidíš bez lampy, rozoznáš krajinu aj obzor. Na oblohe sa objavujú najjasnejšie planéty a hviezdy. Ak teda nad západom svieti jediná výrazná bodka, býva to planéta.

  2. Nautický súmrak: obzor ešte drží

    Slnko klesá medzi 6° a 12° pod obzor. Meno má od námorníkov: čiaru obzoru ešte vidno a hviezd je už dosť na to, aby sa podľa nich dala merať poloha. Na zemi z vecí zostávajú obrysy.

  3. Astronomický súmrak: takmer noc

    Slnko je 12° až 18° pod obzorom. Väčšine ľudí sa obloha zdá úplne tmavá, slabé hmloviny a galaxie však ešte tonú v zvyšku svetla. Skutočná noc sa začína až pod 18°. Okolo letného slnovratu sa na 49. rovnobežke Slnko tak hlboko nedostane vôbec, takže júnové noci u nás nikdy celkom nestmavnú.

  4. Tvoje oči potrebujú pol hodiny

    Zrenica sa roztiahne rýchlo, ale to je len malá časť práce. Hlavnú robí sietnica. Čapíky, ktoré vidia farby, sa tme prispôsobia asi za 10 minút. Tyčinky, ktoré vidia v šere, potrebujú 30 až 45 minút. Ich zrakový pigment rodopsín sa totiž na svetle okamžite rozloží a potom sa pomaly obnovuje.

  5. Prečo majú hvezdári červené baterky

    Tyčinky sú najcitlivejšie na modrozelené svetlo a na červené takmer nereagujú. Pri červenej baterke si teda prečítaš mapu a nočné videnie ti zostane. Jeden pohľad do bieleho displeja telefónu a čakáš odznova. Telefón si stlm, alebo ho nechaj vo vrecku.

Tma

Koľko hviezd ti zostalo?

Svetelné znečistenie je umelá zmena prirodzenej hladiny nočného svetla. Na oblohe ho vidíš ako žiaru nad obývanými miestami: svetlo lámp sa rozptýli vo vzduchu a slabšie hviezdy v ňom zmiznú. Hviezdy sú tam stále. Len ich prekričíme.

Bortleova stupnica v troch krokoch

Americký amatérsky astronóm John Bortle uverejnil v roku 2001 v časopise Sky & Telescope stupnicu s deviatimi triedami: jednotka je najtmavšia obloha, deviatka centrum veľkomesta. Tu ju máš zjednodušenú na tri zastávky. Počty hviezd sú orientačné a platia pre jeden okamih a polovicu oblohy nad tebou.

Centrum mesta Bortle 8–9

Hviezd voľným okom
niekoľko desiatok
Mliečna dráha
Mliečnu cestu neuvidíš

Zostanú len najjasnejšie hviezdy a planéty. Pri hranici viditeľnosti okolo 2. magnitúdy je to asi 35 hviezd naraz. Veľký voz ešte poskladáš, väčšinu ostatného nie.

Okraj mesta a dedina Bortle 4–5

Hviezd voľným okom
stovky
Mliečna dráha
Mliečna cesta je vidieť vysoko nad hlavou, pri obzore sa stráca

Na predmestí s hranicou okolo 4. magnitúdy vidíš naraz zhruba 450 hviezd. Čím ďalej od lámp, tým viac ich pribúda a súhvezdia začnú dávať zmysel. Nad najbližším mestom však stále visí svetlá kupola.

Park tmavej oblohy Bortle 1–3

Hviezd voľným okom
okolo 4 500
Mliečna dráha
Mliečna cesta má štruktúru a tmavé pásy prachu

Voľným okom sa dá na celej oblohe napočítať asi 9 000 hviezd, nad obzorom je vždy polovica. Znie to skromne, ale pod naozaj tmavou oblohou budeš mať pocit, že ich sú milióny. Súhvezdia sa paradoxne hľadajú ťažšie, lebo sa strácajú v dave.

  • 9,6 % ročne

    O toľko v priemere jasnela nočná obloha v rokoch 2011 až 2022. Vyplýva to z 51 351 pozorovaní, pri ktorých dobrovoľníci po celom svete porovnávali, koľko hviezd vidia voľným okom. Pri takom tempe sa jas oblohy zdvojnásobí asi za osem rokov. Družice merali výrazne pomalší rast, lebo časť svetla moderných lámp nezachytia.

    Kyba a kol., Science, 2023
  • 60 % Európanov

    Toľko ľudí v Európe podľa atlasu z roku 2016 nevidí zo svojho bydliska Mliečnu cestu. Pod svetelne znečistenou oblohou žije viac než 99 % obyvateľov Európy.

    Falchi a kol., Science Advances, 2016
Dobrá správa: za tmou netreba ďaleko. Park tmavej oblohy Poloniny na východe Slovenska vyhlásili 3. decembra 2010 ako prvý v krajine. Jizerská oblasť tmavej oblohy na česko-poľskej hranici vznikla 4. novembra 2009 a Beskydská na česko-slovenskom pomedzí v roku 2013.

Prvých päť

Päť obrazcov, s ktorými sa už nestratíš

Medzinárodná astronomická únia pozná 88 súhvezdí. Na začiatok ti stačí päť obrazcov. Od každého vedie cesta k ďalším, tomu sa hovorí preskakovanie po hviezdach. Všetky smery platia pre našu zemepisnú šírku, zhruba 49° severne.

1

Veľký voz

Ursa Major

Kedy. Celý rok, u nás nikdy nezapadá. Na jar a v lete býva večer vysoko, na jeseň a v zime sa spúšťa nízko nad severný obzor.

  1. Krok 1 / 4

    Otoč sa k severu a hľadaj sedem jasných hviezd: štyri tvoria voz, tri oje.

  2. Krok 2 / 4

    Od voza po koniec oja sa volajú Dubhe, Merak, Phecda, Megrez, Alioth, Mizar a Alkaid.

  3. Krok 3 / 4

    Pozri sa na Mizar, prostrednú hviezdu oja. Tesne pri nej sedí slabší Alcor. Kedysi sa na tejto dvojici skúšal zrak.

  4. Krok 4 / 4

    Zapamätaj si dve hviezdy na čele voza, Merak a Dubhe. O chvíľu ti ukážu sever.

Čo to je
Veľký voz nie je súhvezdie, ale len najjasnejšia časť Veľkej medvedice. Päť z jeho siedmich hviezd letí vesmírom spoločne a sú od nás asi 80 svetelných rokov. Dubhe (124) a Alkaid (104 svetelných rokov) k partii nepatria.
Častý omyl
Zámena s Malým vozom. Ten je menší, obrátený a jeho stredné hviezdy sú také slabé, že ich z mesta neuvidíš. Podobne klame aj maličký „vozík“ Plejád na zimnej oblohe.
2

Polárka a Kasiopeja

Ursa Minor, Cassiopeia

Kedy. Celý rok. Polárka stojí stále na tom istom mieste, Kasiopeja okolo nej krúži a nikdy nezapadne.

  1. Krok 1 / 4

    Vráť sa k čelu Veľkého voza. Spoj Merak s Dubhe a pokračuj tým smerom ďalej.

  2. Krok 2 / 4

    Po zhruba päťnásobku ich vzdialenosti narazíš na osamelú, stredne jasnú hviezdu. To je Polárka.

  3. Krok 3 / 4

    Spusti od nej pohľad kolmo k obzoru. Tam je sever. Výška Polárky nad obzorom sa rovná tvojej zemepisnej šírke.

  4. Krok 4 / 4

    Teraz veď čiaru z Alkaidu, poslednej hviezdy oja, cez Polárku ďalej. Na opačnej strane nájdeš päť hviezd v tvare W alebo M: Kasiopeju.

Čo to je
Polárka je žltý nadobor a pulzujúca hviezda typu cefeída, v skutočnosti trojhviezda vzdialená približne 450 svetelných rokov. Od severného nebeského pólu ju delí menej než jeden stupeň, preto sa takmer nehýbe.
Častý omyl
Polárka nie je najjasnejšia hviezda oblohy. V rebríčku jasnosti jej patrí približne 47. miesto. Výnimočná je polohou, nie výkonom.
3

Orión

Orion

Kedy. Zima. Večer je najlepšie vidieť od januára do apríla, nad južným obzorom.

  1. Krok 1 / 5

    Hľadaj tri rovnako jasné hviezdy tesne v rade. To je Oriónov pás: Alnitak, Alnilam a Mintaka.

  2. Krok 2 / 5

    Nad pásom vľavo svieti oranžovočervená Betelgeuze, pod pásom vpravo modrobiely Rigel.

  3. Krok 3 / 5

    Pod pásom visí krátky rad slabších hviezd, Oriónov meč. Jeho stred je rozmazaný. Nie je to hviezda, ale Veľká hmlovina v Orióne.

  4. Krok 4 / 5

    Predĺž pás smerom dolu doľava a prídeš k Síriovi, najjasnejšej hviezde nočnej oblohy.

  5. Krok 5 / 5

    Predĺž ho na opačnú stranu, hore doprava, a nájdeš oranžový Aldebaran v Býkovi.

Čo to je
Betelgeuze je červený nadobor vzdialený rádovo 400 až 600 svetelných rokov. Má 640- až 764-násobok polomeru Slnka. Keby stála na mieste Slnka, jej povrch by siahal až za pás asteroidov a pohltila by dráhu Zeme aj Marsu. Veľká hmlovina v meči je asi 1 500 svetelných rokov ďaleko.
Častý omyl
Hľadať ho v lete. V júli je Orión na dennej oblohe a večer ho neuvidíš, nech sa snažíš akokoľvek. Počkaj na zimu.
4

Labuť a Letný trojuholník

Cygnus, Lyra, Aquila

Kedy. Leto a jeseň. Okolo letnej polnoci stojí trojuholník vysoko nad hlavou, na jeseň a začiatkom zimy ho večer nájdeš na západe.

  1. Krok 1 / 5

    V letný večer sa pozri vysoko nad seba. Najjasnejšia hviezda v tých miestach je Vega zo súhvezdia Lýra.

  2. Krok 2 / 5

    Hľadaj dve ďalšie jasné hviezdy, ktoré s ňou tvoria veľký trojuholník. Altair v Orlovi je z trojice najnižšie nad juhom.

  3. Krok 3 / 5

    Tretí vrchol je Deneb, chvost Labute.

  4. Krok 4 / 5

    Od Denebu vedie dovnútra trojuholníka dlhý rad hviezd cez Sadr až k Albireu. Krátke rameno ho pretína a vzniká Severný kríž.

  5. Krok 5 / 5

    Ak si pod tmavou oblohou, všimni si svetlý pás pozdĺž kríža. Labuť letí rovno po Mliečnej ceste.

Čo to je
Vega je od nás 25 svetelných rokov, Altair necelých 17. Deneb vyzerá podobne jasný, ale je ďaleko za nimi: odhady hovoria o 1 400 až 2 600 svetelných rokoch. Aby odtiaľ takto svietil, musí mať svietivosť desaťtisícov Sĺnk. A hneď vedľa, pri hviezde 61 Cygni, ľudia prvýkrát zmerali vzdialenosť hviezdy.
Častý omyl
Letný trojuholník nie je súhvezdie. Jeho vrcholy patria do troch rôznych súhvezdí. A napriek menu ho večer uvidíš ešte v decembri.
5

Lev

Leo

Kedy. Jar. Najlepšie je vidieť v apríli okolo deviatej večer.

  1. Krok 1 / 4

    Začni pri Veľkom voze, ktorý je na jar vysoko. Nájdi dve hviezdy na strane voza pri oji: Megrez, kde sa oje pripája, a vedľa neho Phecdu.

  2. Krok 2 / 4

    Veď čiaru od Megrezu cez Phecdu ďalej, preč od Polárky. Dovedie ťa k jasnej hviezde Regulus.

  3. Krok 3 / 4

    Nad Regulom sa dvíha oblúk hviezd v tvare obráteného otáznika. Volá sa Kosák a je to levia hlava a hriva.

  4. Krok 4 / 4

    Na opačnom konci súhvezdia svieti Denebola, špička chvosta.

Čo to je
Regulus je od nás 79 svetelných rokov a otočí sa okolo osi raz za necelých 16 hodín. Na rovníku sa pohybuje rýchlosťou asi 320 km/s, takže je zreteľne sploštený. Chýba mu len pár percent k rýchlosti, pri ktorej by sa roztrhol.
Častý omyl
Ak v Levovi svieti „hviezda navyše“, jasnejšia než Regulus, je to planéta. Regulus leží takmer presne na ekliptike, teda na dráhe, po ktorej oblohou putujú planéty aj Mesiac.

Obloha v pohybe

Prečo o polnoci nič nie je tam, kde večer

Hviezdy stoja. Točíš sa ty. A k tomu ešte obiehaš okolo Slnka, takže sa obloha mení aj z mesiaca na mesiac.

  • Počas noci

    Zem sa otáča okolo osi, preto sa zdá, že hviezdy krúžia okolo nebeského pólu. Na východe vychádzajú, na západe zapadajú, presne ako Slnko.

  • Prečo Polárka stojí

    Zemská os mieri takmer presne na ňu. Polárka je od pólu menej než stupeň, takže opisuje krúžok taký malý, že si ho nevšimneš. Nie je to však navždy. Zemská os sa pomaly kolíše: okolo roku 2750 pred n. l. ukazovala na hviezdu Thuban a približne v roku 14 500 bude severkou Vega.

  • Súhvezdia, ktoré nezapadajú

    Hviezdy dosť blízko pólu sa pod obzor nedostanú nikdy. Volajú sa cirkumpolárne. U nás k nim patrí Veľká a Malá medvedica, Kasiopeja, Cefeus a Drak. Vidíš ich každú jasnú noc v roku, len zakaždým inak natočené.

  • Počas roka

    Voči hviezdam sa Zem otočí za 23 hodín 56 minút a 4 sekundy. Každá hviezda preto vychádza asi o štyri minúty skôr než včera. Za mesiac sú to dve hodiny, za rok celý kruh. To, čo dnes vidíš o polnoci, uvidíš o mesiac už o desiatej.

Jar

  • Lev s Regulom
  • Arktúr v Pastierovi
  • Spica v Panne
  • Veľký voz vysoko nad hlavou

Choď po oblúku oja Veľkého voza a dôjdeš k oranžovému Arktúrovi, najjasnejšej hviezde severnej polovice oblohy. Pokračuj rovnakým oblúkom a nájdeš Spicu.

Leto

  • Letný trojuholník: Vega, Deneb, Altair
  • Labuť a Severný kríž
  • Mliečna cesta

Noci sú krátke a v júni ani poriadne nestmavnú. Zato je teplo a Mliečna cesta sa tiahne cez Labuť rovno nad hlavou. Najlepšie je to v auguste, keď už je tma skôr.

Jeseň

  • Pegasov štvorec
  • Kasiopeja
  • Galaxia v Andromede
  • Letný trojuholník na západe

Pegas je najlepšie vidieť v októbri okolo deviatej večer. Medzi ním a Kasiopejou leží súhvezdie Andromeda a v ňom slabá hmlistá škvrnka: celá cudzia galaxia.

Zima

  • Orión s Betelgeuze a Rigelom
  • Sírius vo Veľkom psovi
  • Aldebaran a Plejády v Býkovi
  • Zimný šesťuholník

Zimné večery patria Oriónu. Rigel, Aldebaran, Capella, Pollux, Procyon a Sírius tvoria obrovský šesťuholník a Betelgeuze svieti blízko jeho stredu. Obleč sa lepšie, než si myslíš, že treba.

Čo to tam svieti

Hviezda, planéta, alebo let do Londýna?

Nie všetko, čo v noci svieti, je hviezda. Stačí sa pozerať pol minúty a položiť si dve otázky: hýbe sa to? A bliká to?

  • Hviezda

    Bod, ktorý sa trbliece a voči ostatným hviezdam drží miesto.

    Trblietanie spôsobuje nepokojný vzduch. Hviezda je taká ďaleko, že je pre nás len bodom, a ten atmosféra ľahko rozhádže. Nízko nad obzorom je to najsilnejšie.

  • Planéta

    Jasný bod s pokojným svetlom, ktorý v hviezdnej mape chýba.

    Planéta je bližšie a na oblohe je to maličký kotúčik, nie bod. Výkyvy sa na ňom spriemerujú, preto sa takmer netrbliece. Hľadaj ju pozdĺž ekliptiky, napríklad v Levovi.

  • Družica

    Slabší bod, ktorý sa ticho a rovnomerne sunie pomedzi hviezdy.

    Nemá vlastné svetlo, len odráža slnečné. Najlepšie ju preto vidno pár hodín po súmraku alebo pred svitaním. Nemá červené a zelené pozičné svetlá ako lietadlo, občas sa však krátko zablysne.

  • Medzinárodná vesmírna stanica (ISS)

    Veľmi jasná „hviezda“, ktorá plynule prejde oblohou.

    Najjasnejší umelý objekt na oblohe. Nebliká, nemení smer a letí rýchlosťou asi 28 000 km/h, takže Zem obehne šestnásťkrát za deň. Kedy poletí nad tebou, ti povie aplikácia NASA Spot the Station.

  • Lietadlo

    Pohyblivý bod, ktorý bliká.

    Blikajúce svetlá a červená so zelenou na koncoch krídel ho prezradia hneď. Letí rýchlosťou okolo 965 km/h, teda oveľa pomalšie než ISS, a môže zatočiť.

  • Meteor

    Rýchla svetelná čiara. Kým povieš „aha“, je preč.

    „Padajúca hviezda“ nie je hviezda. Väčšinou je to zrnko veľké ako piesok, ktoré zažiari vo výške približne 75 až 120 km nad zemou a zhasne asi za sekundu.

Pozeráš sa do minulosti

Svetlo letí rýchlosťou takmer 300 000 km za sekundu. Aj tak mu cesta trvá. Všetko na oblohe preto vidíš také, aké bolo, keď svetlo vyrazilo.

  1. Svetlo k nám letí1,3 sekundy

    Mesiac

    Je od nás v priemere 384 400 km. Vidíš ho takmer naživo.

  2. Svetlo k nám letíasi 8 minút

    Slnko

    Delí nás od neho približne 150 miliónov km. Keby zhaslo, dozvedel by si sa to až o osem minút.

  3. Svetlo k nám letíniečo vyše 4 rokov

    Proxima Centauri, najbližšia hviezda

    Červený trpaslík, príliš slabý na to, aby si ho videl voľným okom. Z hviezd, ktoré u nás vidíš, je veľmi blízko Sírius: 8,6 svetelného roka.

  4. Svetlo k nám letí2,5 milióna rokov

    Galaxia v Andromede

    Najbližšia veľká galaxia a jedna z najvzdialenejších vecí, aké bežne uvidíš voľným okom. Na oblohe zaberá šesťkrát väčšiu šírku než Mesiac v splne, len je veľmi slabá. Jej svetlo vyrazilo dávno pred tým, než vznikol náš druh.

Ako sme na to prišli

Dvetisíc rokov sa pozeráme hore a stále sa mýlime o niečo menej

Súhvezdia sú staré príbehy nakreslené na oblohu. To, čo o hviezdach naozaj vieme, pochádza z merania. Dvanásť zastávok na ceste od bájí k ďalekohľadu za Mesiacom.

  1. okolo 150

    Ptolemaios spíše oblohu

    Väčšinu severných súhvezdí vymysleli v Mezopotámii a po nich Gréci. Babylonský text MUL.APIN, zostavený zrejme okolo roku 1000 pred n. l., už hviezdy a súhvezdia vymenúva. Klaudios Ptolemaios ich okolo roku 150 zhrnul v diele Almagest: 1 022 hviezd v 48 súhvezdiach. Zem dal do stredu vesmíru a svet mu to veril viac než 1 200 rokov.

    Lev patrí k najstarším súhvezdiam vôbec. Gréci v ňom videli nemejského leva, ktorého zabil Herakles pri prvej zo svojich dvanástich prác.

  2. 1543

    Kopernik presunie Slnko do stredu

    V Norimbergu vychádza kniha Mikuláša Kopernika O obehoch nebeských sfér. Planéty v nej obiehajú okolo Slnka a Zem sa otáča okolo vlastnej osi. Kniha vyšla v roku autorovej smrti. V roku 1616 ju cirkev zaradila na index zakázaných kníh.

  3. 1599 – 1609

    Tycho a Kepler v Prahe

    Dánsky astronóm Tycho Brahe meral polohy hviezd a planét bez ďalekohľadu, a predsa s dovtedy nevídanou presnosťou. V roku 1599 prišiel do Prahy na dvor Rudolfa II. O rok neskôr sa k nemu pridal Johannes Kepler. Tycho zomrel v Prahe 24. októbra 1601 a je pochovaný v Týnskom chráme. Kepler po ňom zdedil merania Marsu a po desiatich rokoch počítania vydal v roku 1609 knihu Astronomia nova: planéty obiehajú po elipsách.

    Tycho prišiel v roku 1566 pri súboji o kus nosa a zvyšok života nosil protézu.

  4. 1610

    Galileo namieri ďalekohľad na oblohu

    Dňa 13. marca 1610 vychádza v Benátkach Hviezdny posol. Galileo Galilei v ňom opisuje, čo videl prístrojom s dvadsaťnásobným zväčšením: hory na Mesiaci, množstvo hviezd neviditeľných okom a štyri mesiace obiehajúce okolo Jupitera. Prvýkrát ich zbadal 7. januára 1610. Nie všetko sa teda točí okolo Zeme.

  5. 1687

    Newton vysvetlí, prečo to drží pokope

    Isaac Newton vydáva dielo Principia s pohybovými zákonmi a zákonom všeobecnej gravitácie. Keplerove elipsy z nich vyplynú samy. Tá istá sila, ktorá ťahá jablko k zemi, drží Mesiac na obežnej dráhe.

    Tlač zaplatil z vlastného vrecka Edmond Halley. Kráľovská spoločnosť mu už nemala z čoho vyplatiť plat, a tak ho odmenila nepredanými výtlačkami knihy o dejinách rýb.

  6. 1781

    Hudobník objaví planétu

    William Herschel, hudobník a skladateľ z anglického Bathu, si 13. marca 1781 všimol objekt, ktorý najprv považoval za kométu. Bol to Urán, prvá planéta objavená od staroveku. Pozorovania mu zapisovala sestra Caroline, ktorá sama objavila niekoľko komét. O štyri roky neskôr Herschel ako prvý navrhol tvar Mliečnej cesty na základe merania: disk.

  7. 1838

    Prvá zmeraná vzdialenosť hviezdy

    Friedrich Bessel zmeral paralaxu hviezdy 61 Cygni v Labuti, teda jej nepatrný zdanlivý posun spôsobený obehom Zeme okolo Slnka. Vyšlo mu 10,3 svetelného roka. Dnešná hodnota je 11,4. Ľudstvo prvýkrát vedelo, ako ďaleko hviezdy naozaj sú.

  8. 1912

    Henrietta Leavittová nájde meter na vesmír

    Na Harvardovom observatóriu merala jasnosť hviezd na fotografických platniach. Pri premenných hviezdach zvaných cefeidy si všimla, že čím sú jasnejšie, tým pomalšie pulzujú. Z rytmu sa tak dá určiť skutočná svietivosť a z nej vzdialenosť, ďaleko za hranicou paralaxy. Zomrela v roku 1921. O tri roky neskôr ju chcel švédsky matematik navrhnúť na Nobelovu cenu a až vtedy sa dozvedel, že už nežije.

  9. 1923 – 1929

    Hubble zväčší vesmír. Dvakrát

    V roku 1923 našiel Edwin Hubble v hmlovine v Andromede cefeidu a k značke na fotografickej platni pripísal „VAR!“. Podľa pravidla Leavittovej mu vyšlo, že hviezda leží ďaleko za hranicami Mliečnej cesty. Hmlovina je teda samostatná galaxia. V roku 1929 uverejnil vzťah medzi vzdialenosťou galaxií a rýchlosťou, ktorou sa vzďaľujú: vesmír sa rozpína. Belgičan Georges Lemaître k tomu dospel už o dva roky skôr.

  10. 1965

    Šum, ktorý zostal po veľkom tresku

    Arno Penzias a Robert Wilson zachytili v roku 1964 na anténe v americkom Holmdeli slabý šum, ktorý prichádzal zo všetkých smerov a nedal sa odstrániť. V júli 1965 vyšiel ich článok spolu s vysvetlením kolegov: je to žiarenie, ktoré zostalo z horúceho začiatku vesmíru. V roku 1978 dostali Nobelovu cenu.

    Najprv podozrievali holuby, ktoré v anténe hniezdili. Vysťahovali ich, vyčistili trus a šum zostal.

  11. 1995

    Prvá planéta pri cudzom slnku

    V októbri 1995 oznámili Michel Mayor a Didier Queloz planétu 51 Pegasi b, plynného obra porovnateľného s Jupiterom. Našli ju na observatóriu Haute-Provence na juhu Francúzska, v kraji, kde van Gogh maľoval svoje hviezdy. Jej materská hviezda leží v Pegasovi, len niečo vyše 50 svetelných rokov od nás. V roku 2019 dostali Nobelovu cenu.

  12. 2021 – 2022

    Ďalekohľad za Mesiacom

    Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba odštartoval 25. decembra 2021 a pracuje 1,5 milióna km od Zeme. Prvé farebné zábery zverejnili 12. júla 2022. Kúsok oblohy veľký ako zrnko piesku na natiahnutej ruke na nich obsahuje tisíce galaxií. Stará otázka zostáva: čo všetko ešte nevidíme?

Obraz pod lupou

Čo je na Hviezdnej noci naozaj z oblohy

Slávnu Hviezdnu noc namaľoval van Gogh v polovici júna 1889 v ústave v Saint-Rémy. Podľa newyorského Múzea moderného umenia (MoMA), kde obraz visí, vznikla cez deň na niekoľko sedení. Dedina pod kopcami sa z jeho okna vidieť nedala.

Jasnú „hviezdu“ vľavo od stredu označuje MoMA za Venušu. Sedí to s listom, v ktorom Vincent začiatkom júna písal bratovi, že pred východom slnka videl z okna zorničku a zdala sa mu veľmi veľká. Historik umenia Albert Boime v roku 1984 na základe rekonštrukcie oblohy z Griffithovho observatória usúdil, že obraz zachytáva úsvit 19. júna 1889.

S Mesiacom to však nesedí. V tých dňoch bol medzi splnom a poslednou štvrťou, teda vypuklý, nie tenký kosáčik ako na plátne. Astronóm Charles Whitney sa v roku 1986 priklonil k tomu, že obraz spája pozorovania z viacerých nocí. Zhoda teda panuje asi takáto: Venuša pravdepodobne áno, Mesiac je maliarska licencia a víry na oblohe nepatria žiadnemu známemu úkazu s istotou.

Vieš už čítať oblohu?

Osem otázok z toho, čo si práve prešiel. Bez známok.

Svitanie

Hviezdy nezhasli. Len sa rozsvietilo

Na východe bledne obloha a súmrak beží odzadu: astronomický, nautický, občiansky. Najslabšie hviezdy miznú prvé, najjasnejšie vydržia skoro do východu Slnka. Nikam neodišli. Sú tam aj cez deň, len ich jedna veľmi blízka hviezda prežiari.

Dnes večer vyjdi von, počkaj pol hodiny a nájdi Veľký voz. Od neho Polárku. Potom už len pokračuj. Mapu máš nad hlavou.

Príliš verne som miloval hviezdy, než aby som sa bál noci.

Sarah Williams, báseň The Old Astronomer zo zbierky Twilight Hours (1868)

Though my soul may set in darkness, it will rise in perfect light; I have loved the stars too truly to be fearful of the night.
V pôvodnom vydaní z roku 1868 stojí „too truly“. Rozšírená verzia „too fondly“ sa od pôvodného vydania líši.

Pokračuj

Z magazínu

  1. Hviezdy mobilom: telefón to zvládne, len ho nesmieš držať v ruke
  2. Prečo mizne tma: znečistenie, ktoré sa dá vypnúť
  3. Kalendár oblohy 2027: čo si zapísať a čo pokojne prespať