Magazín · Rybárčenie · ľudia a šport
Hemingway, Zane Grey a tí ďalší: keď ryby nie sú len koníček
Niektorí ľudia chodia na ryby, aby si oddýchli. Iní o nich píšu knihy, zbierajú za ne medaily alebo sa vďaka nim dostanú do siene slávy.
Tu je zopár mien a čísel pre chvíľu, keď ti niekto povie, že rybárčenie nie je ani kultúra, ani šport. Všetky sú overené, rybársku latinu sme nechali doma.
Hemingway: spisovateľ, ktorý mal radšej čln ako písací stôl
Ernest Hemingway si v apríli 1934 kúpil čln a nazval ho Pilar. Trávil na ňom celé mesiace v Golfskom prúde pri Kube. V roku 1935 prvý raz vyrazil na ostrovy Bimini. Podľa Knižnice J. F. Kennedyho, ktorá spravuje jeho pozostalosť, tam ako prvý dostal na breh tuniaka modroplutvého, ktorého cestou neobhrýzli žraloky. Jeho metóda bola jednoduchá: zdolať rybu rýchlo.
Keď v roku 1939 vznikla asociácia IGFA, ktorá dodnes vedie svetové rekordy, patril medzi jej raných funkcionárov a neskôr sa stal jej viceprezidentom. More sa mu dostalo aj do kníh. Novela Starec a more vyšla v roku 1952 a v roku 1954 dostal Nobelovu cenu za literatúru. Sladkovodní rybári majú svojho Hemingwaya v poviedke Big Two-Hearted River: muž, pstruhy, rieka a takmer nič iné.
Zane Grey: westerny platili výpravy
Zane Grey (1872 – 1939) sa preslávil westernmi; Jazdci purpurových stepí vyšli v roku 1912. Honoráre míňal na ryby. Lovil na Floride, na Novom Zélande, v Austrálii aj na Tahiti a napísal o tom celý rad kníh, od Tales of Fishes (1919) po Tales of Tahitian Waters (1931).
Pri Tahiti chytil v roku 1930 marlína s hmotnosťou 1 040 libier, teda asi 472 kilogramov. Pripisuje sa mu prvá ryba ťažšia ako tisíc libier ulovená na prút a navijak. A to z nej žraloky pred vážením kus odhryzli. Nebol však len morský vlk. Zamiloval si rieku Rogue v Oregone, postavil si pri nej zrub a sladkým vodám venoval samostatnú knihu.
Ota Pavel: ryby ako návrat domov
Českí a slovenskí čitatelia majú vlastnú klasiku. Športový novinár Ota Pavel sa v knihách Smrť krásnych srncov (1971) a Ako som stretol ryby (1974) vrátil k rieke Berounke, k otcovi a k prievozníkovi Proškovi, ktorý ho naučil chytať. Druhá kniha vyšla až po jeho smrti. Sú to rybárske poviedky, v ktorých o ryby ide až v druhom rade.
Rybolov ako šport: nevyhráva ten s najlepšou historkou
Majstrovstvá sveta v plávanej sa konajú od roku 1954. Národné tímy majú päť pretekárov, trať je rozdelená na sektory a v každom sa prideľujú body podľa hmotnosti úlovku. Vyhráva tím s najnižším súčtom. V septembri 2026 sa na rieke Sorraia v portugalskom Coruche stretlo 21 krajín. Zvíťazilo Anglicko, Česko získalo striebro a Maďarsko bronz.
Kaprári majú World Carp Classic. Posledné roky sa loví na francúzskom jazere Madine a o poradí rozhoduje súčet troch najťažších rýb tímu. V roku 2023 vyhrala česká trojica Radek Bis, Karel Racák a Rostislav Masopust s výsledkom 73,6 kilogramu. O rok neskôr ju vystriedali krajania Tomáš Slavík a Petr Korbička so 69,5 kilogramu. Česko vyhralo aj v roku 2016, keď sa súťaž lovila doma na Nových Mlynoch.
A Slováci? Najväčšiu rybu ročníka 2024 chytil Jakub Vardžík. Jeho kapor vážil 30,3 kilogramu.
Sieň slávy: profesionál aj dáma so 135 rekordmi
IGFA má aj Sieň slávy. Hemingway a Zane Grey v nej nechýbajú. V roku 2024 k nim pribudol Američan Kevin VanDam, profesionál v love ostračiek. Má štyri tituly z Bassmaster Classic, sedem titulov rybára roka a rekordných 25 víťazstiev v sérii B.A.S.S.
O rok neskôr bola do Siene slávy in memoriam uvedená Gene DuVal. Ako prvá žena prekonala hranicu sto svetových rekordov IGFA a zastavila sa až na čísle 135. Ocenenie prevzala jej dcéra. Tomu, kto tvrdí, že ryby sú len pre chlapov, stačí povedať toto jedno číslo.
Nobelova cena, tituly majstrov sveta, sieň slávy. Na koníček, pri ktorom sa vraj len sedí a čaká, to nie je zlá bilancia.
