Tichí blázni? Vitajte vo svete rybárov
Rybačka bola skvelá. Len tie ryby akosi nespolupracovali.
Sedia, mlčia a pozerajú na vodu. Aspoň tak to vyzerá z druhého brehu.
Sú ľudia, ktorí si cez víkend radi pospia. A potom sú ľudia, ktorí si dobrovoľne nastavia budík na štvrtú ráno, naložia do auta toľko výbavy, že by s ňou otvorili menší obchod, a vyrazia k vode. Niekedy v daždi. Niekedy v zime. Niekedy s vedomím, že sa večer zrejme vrátia bez jedinej ryby.
A na ďalšiu výpravu sa tešia skôr, než sa skončí tá dnešná. Zvonku to vyzerá ako obyčajné sedenie. V skutočnosti sa pri ňom stále strieda pozorovanie, rozhodovanie a skúsenosť. A áno, občas aj poriadna dávka šťastia. Ryby sa totiž s rybárom vopred na ničom nedohodnú.
Sú teda rybári blázni? Ak by si ty kvôli rybe o štvrtej nevstal ani za nič, možno trochu áno. Ale skôr než vynesieš rozsudok, pozri sa, čo všetko vlastne vedia.
Ešte pred prvým náhodom
Si si istý, že rybár osem hodín nič nerobí?
Kým sa nástraha prvýkrát dotkne hladiny, má rybár za sebou celý rad rozhodnutí. Prejdi si ich s ním.
Aké bude počasie?
Vietor, tlak a oblačnosť menia, kde sa ryby zdržiavajú a či majú chuť žrať.
Akú teplotu má voda?
Ryby sú studenokrvné: v chladnej vode šetria silami, v teplejšej bývajú aktívnejšie.
Aké je ročné obdobie?
Na jar sa ryby správajú inak ako v lete či na jeseň. A niektoré druhy majú práve čas ochrany.
Na akú rybu ideš?
Kapor, šťuka a pstruh žijú inde, žerú iné a vyžadujú úplne inú výbavu.
Kde si sadneš?
Ryby nie sú vo vode rozmiestnené rovnomerne. Dva metre vedľa môže byť prázdno.
V akej hĺbke budeš loviť?
Nástraha v nesprávnej vrstve vody znamená, že ryby tam sú, len ju nikdy nestretnú.
Čo dáš na háčik?
Nástraha musí zodpovedať tomu, čo ryba práve žerie. Nie tomu, čo máš po ruke.
Aký silný vlasec a ako nástrahu ponúkneš?
Tenký vlasec ryba ťažšie zbadá, no ľahšie ho pretrhne. A to, čo sa hýbe neprirodzene, si nevšimne vôbec.
Osem rozhodnutí. A to ešte ani nenahodil.
Päť disciplín, päť prístupov
Päť spôsobov, ako chytiť rybu
Opýtaj sa piatich rybárov, ako najlepšie chytiť rybu, a dostaneš päť celkom odlišných odpovedí. Jeden ti vysvetlí, prečo je najdôležitejšie správne vnadenie. Druhý vytiahne krabičku umelých nástrah. Tretí bude hovoriť o citlivej špičke prúta, štvrtý o vyváženom plaváku a piaty ti ukáže, ako z pár pierok a kúska nite vyrobiť hmyz.
Všetci robia zdanlivo to isté. No rybárčenie nie je jedna disciplína s jedným postupom. Vybrali sme päť výrazných podôb sladkovodného rybolovu. Nie je to úplný zoznam, ale stačí na to, aby si pochopil, prečo dvaja ľudia s prútom nemusia mať okrem rybárskeho lístka takmer nič spoločné.
Kaprárčina
Šachová partia, v ktorej súper nepozná pravidlá
Rozhodujúci okamih trvá pár minút, príprava naň pokojne hodiny či dni. Všetko sa začína výberom miesta: kaprár premýšľa o dne, hĺbke, teplote vody, vetre aj o trasách, po ktorých kapry chodia za potravou. Potom príde vnadenie. Nejde o to nasypať do vody čo najviac, ale správne množstvo na správne miesto.
Symbolom modernej kaprárčiny sú boilies, guľôčkové nástrahy, ktoré sa neviažu priamo na háčik, ale na krátky vlasový prívesok vedľa neho. Kapor nástrahu nasaje a háčik sa mu zachytí v papuli. Prúty ležia na stojane, záber ohlási elektronický signalizátor. A áno, kapra chytíš aj s oveľa skromnejšou výbavou.
- Čo rybár robí
- Príprava miesta, čakanie a priebežná taktika
- Záber spoznáš podľa
- Signalizátor záberu, pohyb vlasca
- Typické ryby
- Kapor
„Vravel, že ide len na víkend. Podľa batožiny som si myslela, že sa sťahuje.“
Prívlač
Ryba sa nehľadá čakaním
Prívlačiar nesedí. Ide popri brehu, nahadzuje umelú nástrahu a vedie ju vodou tak, aby dravca vyprovokovala k útoku. Woblery napodobňujú malé rybky, gumové nástrahy sa dajú viesť pri dne s prestávkami, blyskáče a rotačky lákajú pohybom a odleskami.
Veľkú časť prívlače tvorí hľadanie: prúdnice, zlomy dna, potopené prekážky, drobné zmeny na hladine. Ak ryby nereagujú, mení sa nástraha, hĺbka, rýchlosť vedenia alebo rovno miesto. A nie je to len rýchle navíjanie. Niekedy rozhodne dlhá pauza.
- Čo rybár robí
- Aktívne prehľadávanie vody
- Záber spoznáš podľa
- Úder, ktorý cítiš v prúte a šnúre
- Typické ryby
- Šťuka, zubáč, ostriež, boleň
„Tvrdil, že ide na ryby. Podľa kilometrov na hodinkách by som povedala, že trénuje na polmaratón.“
Feeder
Keď o zábere rozhodujú milimetre
Rybár nahodí, položí prút do vidličky a sústredene sleduje jeho špičku. Feeder je lov na ťažko s kŕmidlom, ktoré dopraví návnadu rovno k háčiku s nástrahou. Prút má jemnú vymeniteľnú špičku. Tá ukáže záber, aj keď ryba s nástrahou nikam neodpláva: stačí ľahké ohnutie, krátke zachvenie alebo povolenie vlasca.
Kľúčom je presnosť. Kŕmidlo má dopadať stále na to isté miesto, aby sa tam ryby zišli pri potrave. Na rieke treba zvoliť takú záťaž, aby zostava v prúde ostala ležať. Niekoľko centimetrov pohybu špičky povie skúsenému rybárovi viac než laikovi celá rozvlnená hladina.
- Čo rybár robí
- Presné nahadzovanie a sledovanie špičky
- Záber spoznáš podľa
- Pohyb citlivej špičky prúta
- Typické ryby
- Pleskáč, plotica, mrena, kapor
„Dvadsať minút sleduje koniec prúta. Keď sa pohne o centimeter, doma je o čom rozprávať.“
Plávaná
Keď celý svet sleduje jeden plavák
Človek pri vode a plavák na hladine: obraz, ktorý si pri slove rybárčenie vybaví takmer každý. Plavák drží nástrahu v zvolenej hĺbke a zároveň ukazuje záber. Môže sa ponoriť, položiť, nadvihnúť alebo nečakane pohnúť do strany. Je to najprístupnejšia cesta k rybárčeniu, no jej jednoduchosť klame.
Prvou úlohou je hĺbka. Keď je nástraha v nesprávnej vrstve vody, ryby ju jednoducho nestretnú. Druhou je vyváženie: drobné bročky na vlasci určujú, ako prirodzene nástraha klesá a ako citlivo plavák reaguje. Na rieke sa plavák púšťa s prúdom, aby nástraha prešla vybranou trasou.
- Čo rybár robí
- Kontrola hĺbky a sledovanie plaváka
- Záber spoznáš podľa
- Pohyb plaváka
- Typické ryby
- Plotica, pleskáč, lieň, jalec hlavatý
„Človek, ktorý si nevšimne nový účes, dokáže celé dopoludnie sledovať pohyb predmetu veľkého ako zápalka.“
Muškárenie
Keď sa rybár snaží myslieť ako hmyz
Muškárenie spoznáš podľa šnúry, ktorá sa vzduchom vlní v plynulých oblúkoch. Pri prívlači letí nástraha vlastnou váhou. Tu nesie energiu hodu šnúra a takmer nič nevážiaca muška sa len vezie. Chce to koordináciu, načasovanie a cit v ruke.
Muška napodobňuje hmyz na hladine, jeho larvy pod vodou alebo malú rybku. Podľa toho sa delia na suché mušky, nymfy a streamre. Muškár preto sleduje, čo práve lieta a čo ryby zbierajú. Keď prúd začne mušku ťahať neprirodzeným smerom, pstruh ju spravidla odmietne.
- Čo rybár robí
- Nahadzovanie a vedenie mušky
- Záber spoznáš podľa
- Zrakom na hladine, podľa indikátora alebo ťahom v šnúre
- Typické ryby
- Pstruh, lipeň a ďalšie druhy
„Celý život som si myslela, že mušky sa doma likvidujú. On ich po večeroch vyrába.“
Kaprár plánuje, prívlačiar hľadá, feederista číta jemné signály, plavačkár pracuje s hĺbkou a muškár sa snaží o čo najvernejšiu ilúziu. V praxi sa tie zručnosti prelínajú a veľa rybárov ovláda viac techník. Všetky však stoja na rešpekte k rybe, k pravidlám a k vode.
Keď ti teda nabudúce niekto povie, že rybárčenie je len sedenie pri vode, opýtaj sa ho: A ktoré rybárčenie máš na mysli?
Rez vodou
Čo rybár vidí pod hladinou
Ryby nie sú vo vode rozsypané rovnomerne ako hrozienka v bábovke. Držia sa tam, kde majú úkryt, potravu, znesiteľnú teplotu a dosť kyslíka – a tieto miesta sa dajú z brehu prečítať.
Rozrežme si teda vodu dvakrát: raz stojatú, raz tečúcu. Scrolluj od brehu do hĺbky a pozri sa, kto kde zvyčajne býva.
My ostatní vidíme vodu. Rybár vidí hĺbku, prúd, prekážky, potravu a približne sedemnásť dôvodov, prečo nahodiť o dva metre vedľa.
Stojatá voda: rybník a priehrada
Hĺbka: do 1 m
Plytčina a trstina
Plytká voda sa na jar zohreje ako prvá, preto sem ryby chodia za teplom, potravou a mnohé aj na neres. Trstina je zároveň škôlka plôdika – a tým pádom aj jedáleň dravcov.
Kto tu býva kaporlieňšťukakaras
Ako sa tu loví Plávaná
Chodí sa sem potichu. Ryba v pol metri vody počuje tvoje kroky skôr, než ty zbadáš ju.
Hĺbka: 1 – 2 m
Leknové pole a vodné rastliny
Rastliny dávajú tieň, úkryt a cez deň aj kyslík, na ich listoch žije množstvo drobnej potravy. Okraj porastu je typická hranica, pozdĺž ktorej ryby putujú a na ktorej číha šťuka.
Kto tu býva lieňkarasšťukaamur
Ako sa tu loví Plávaná
Nastraž tesne k okraju lekna. Lieň ti potom ukáže, že pozná cestu doň lepšie než ty von.
Hĺbka: 1 – 3 m
Prekážky a potopené stromy
Spadnutý strom, pne či kamene sú pre ryby to, čo pre nás strecha nad hlavou. Zdržiava sa pri nich drobná ryba, a kde je drobná ryba, býva aj niekto, kto ju loví.
Ako sa tu loví Prívlač
Najlepšie miesta stoja najviac nástrah. Ber to ako vstupné.
Hĺbka: 2 – 4 m
Zlom dna a hrana
Miesto, kde plytčina prechádza do hlbšej vody, je rybia diaľnica: na pár metroch si ryba vyberie hĺbku, teplotu aj svetlo. Na úpätí hrany sa navyše zachytáva potrava.
Kto tu býva zubáčostriežkaporpleskáč
Ako sa tu loví Feeder
Najprv premeraj dno, až potom kŕm. Dva metre vedľa môže byť úplne iný svet.
Hĺbka: od hladiny po stredné vrstvy
Voľná voda
Vyzerá prázdno, ale ťahajú ňou kŕdle drobných rýb za planktónom a za nimi dravce. V lete sa život na hlbších priehradách sústreďuje do teplej, okysličenej vrstvy nad skočnou vrstvou (termoklínou).
Ako sa tu loví Prívlač
Sleduj hladinu. Keď sa drobné rybky rozprsknú na všetky strany, niekto pod nimi práve obeduje.
Hĺbka: 4 m a viac
Jama a staré koryto
Najhlbšia voda má najstálejšiu teplotu, preto sa v nej ryby často zhromažďujú na zimu. V lete je to naopak zradné miesto: pod skočnou vrstvou môže kyslík takmer chýbať a ryby sa držia vyššie.
Kto tu býva sumeczubáčkaporpleskáč
Ako sa tu loví Kaprárčina
Najhlbšie neznamená najlepšie. V auguste môžeš nad jamou loviť vo vode, v ktorej nikto nebýva.
Tečúca voda: rieka
Hĺbka: do 0,5 m
Perej
Rýchla plytká voda nad štrkom je najlepšie okysličené miesto rieky a továreň na vodný hmyz. Ryby tu stoja za kameňmi, kde ich prúd toľko nestojí, a na štrku sa mnohé prúdomilné druhy neresia.
Ako sa tu loví Muškárenie
Voda po kolená, ryba za každým väčším kameňom. Nevstupuj do nej skôr, než ju prechytáš.
Hĺbka: 1 – 2 m
Prúdnica
Hlavný prúd je dopravný pás rieky: nesie potravu aj kyslík. Pri dne je voda pomalšia než pri hladine, a práve tam sa držia ryby stavané do prúdu.
Ako sa tu loví Feeder
Krmítko má na dne zostať, nie odcestovať do susedného okresu. Radšej ťažšie než ľahšie.
Hĺbka: 0,5 – 1,5 m
Rozhranie prúdov
Čiara, kde sa rýchla voda stretáva s pomalou. Ryba stojí v pokoji a potravu jej prúd vozí popri nose – minimálna námaha, maximálny príjem.
Kto tu býva pstruhpstruhplotica
Ako sa tu loví Plávaná
Pusti plavák presne po tej čiare. Pol metra vedľa je to už iná rieka.
Hĺbka: 2 – 4 m
Tôňa pod haťou
Padajúca voda vymelie hlbokú jamu a nasýti ju kyslíkom, čo ryby ocenia najmä v lete. Hať zároveň zastavuje ryby tiahnuce proti prúdu, takže sa pod ňou zhromažďuje korisť aj dravce.
Kto tu býva boleňzubáčsumecmrena
Ako sa tu loví Prívlač
Voda pod haťou je krásna aj zákerná. Obdivuj ju z brehu, vratný prúd nepozná výnimky.
Hĺbka: 0,5 – 2 m
Podomletý breh a korene
Prúd vyhĺbi pod brehom dutinu, korene stromov ju spevnia a zatienia. Vzniká úkryt so stropom, z ktorého stačí vyraziť pol metra za sústom a vrátiť sa späť.
Kto tu býva pstruhostriežšťukaúhor
Ako sa tu loví Prívlač
Najlepší pstruh obvykle býva pod tým kríkom, pod ktorý sa nedá nahodiť.
Hĺbka: 1 – 3 m
Tíšina a mŕtve rameno
Pokojná voda mimo prúdu sa správa takmer ako rybník: je teplejšia, zarastená a s mäkkým dnom. Ryby v nej prečkávajú veľkú vodu aj zimu a mnohé sa tu neresia.
Kto tu býva šťukalieňpleskáčkapor
Ako sa tu loví Kaprárčina
Keď je rieka po daždi hnedá a rozbehnutá, hľadaj ryby tam, kde by si sa pred prúdom schoval aj ty.
Sú to typické situácie, nie pravidlá: ryby sa sťahujú podľa ročného obdobia, dennej doby, teploty, kyslíka a potravy, takže žiadny druh nemá trvalú adresu.
Rok na vode
Dvanásť mesiacov, dvanásť rôznych situácií
Ryby sú studenokrvné, takže ich apetít, pohyb aj rozmnožovanie riadi teplota vody a dĺžka dňa. Tá istá voda je preto v marci a v auguste takmer iným revírom.
Prejdi si rok mesiac po mesiaci a uvidíš, prečo rybár nemá jednu sezónu, ale dvanásť.
JanuárPod ľadom sa žije pomaly
Vo vode. Voda je najťažšia pri približne 4 °C, preto je pri dne o čosi teplejšie než tesne pod ľadom. Ryby sa držia v hlbších, pokojných miestach a šetria energiou.
Na brehu. Loví sa jemne a pomaly: malé nástrahy, tenké vlasce, krátke okná aktivity okolo poludnia. Väčšina rybárov medzitým triedi krabičky a tvári sa, že upratuje.
Ryby mesiaca
OstriežKŕdle ostriežov sa sťahujú do hlbšej vody, no potravu prijímajú aj v zime.
ŠťukaŠťuka loví aj v studenej vode, len pomalšie a s dlhšími prestávkami.
PloticaPlotice zimujú v hlbokých častiach vôd a v pokojných ramenách, kde občas vezmú drobnú nástrahu.
KaporKapor má spomalený metabolizmus, zdržiava sa v hlbších miestach a žerie len málo.
FebruárDeň sa predlžuje, ľad povoľuje
Vo vode. Voda je stále studená, ale pribúda svetla a plytké zátoky sa za slnečných dní začínajú ohrievať. Topenie snehu dvíha a kalí rieky.
Na brehu. Hľadá sa najteplejšia voda v revíri – slnečné, závetrné plytčiny a pokojné ramená. Nástraha sa vedie pomaly; ryba, ktorá sa ešte nezobudila, za ničím nepobeží.
Ryby mesiaca
- ŠťukaŠťuky sa začínajú presúvať k plytkým zarasteným miestam, kde sa na prelome zimy a jari neresia.
- PloticaPlotice sa za teplejších dní vydávajú zo zimovísk na krátke výlety za potravou.
JeseterJeseter malý zimuje v hlbokých jamách riek a je len málo aktívny.
PstruhPstruh potočný je po jesennom nerese vysilený a v studenej vode sa zotavuje len pomaly.
MarecŠťuka otvára sezónu svadieb
Vo vode. Ľad mizne a plytčiny sa ohrievajú rýchlejšie než hlbiny. Prvé druhy sa neresia už pri vode okolo 7 – 9 °C, často na zaplavených trávnatých brehoch.
Na brehu. Pokojné ryby sa začínajú hýbať, takže ožíva plávaná a feeder na plytších, prehriatych miestach. Neresiace sa ryby býva zvykom nechať na pokoji – mnohé druhy sú v tomto čase chránené.
Ryby mesiaca
- ŠťukaŠťuka sa neresí skoro na jar, zvyčajne v marci až apríli, na plytčinách s rastlinami.
- OstriežOstriež sa neresí na jar pri chladnej vode a ikry kladie v dlhých stuhách na rastliny a konáre.
- KaporKapor sa preberá a za teplom vychádza na plytčiny, kde začína opatrne žrať.
LipeňLipeň sa na jar sťahuje na plytké štrkové úseky s prúdom, kde sa bude neresiť.
AprílVoda sa prebúdza naplno
Vo vode. Teplota stúpa nad 10 °C, začínajú rásť vodné rastliny a pribúda hmyzu. Počasie je však vrtkavé: studený front vie ryby na pár dní znova vypnúť.
Na brehu. Ryby sú hladné po zime a berú počas dňa, najlepšie popoludní, keď je voda najteplejšia. Rybár sa oblieka na štyri ročné obdobia naraz a zvyčajne trafí tri.
Ryby mesiaca
ZubáčZubáč sa neresí zväčša v apríli a máji, keď má voda 10 – 14 °C; samec stráži hniezdo s ikrami.- LipeňLipeň sa neresí na jar na čistom štrku v plytkej prúdiacej vode.
BoleňBoleň na jar ťahá proti prúdu a neresí sa v prúdivej vode na štrku.- JeseterJeseter malý opúšťa zimné jamy a ťahá proti prúdu na štrkové neresiská.
MájPlytčiny patria kaprovitým
Vo vode. Voda sa blíži k 15 – 20 °C a v zarastených plytčinách sa to len tak čľapoce: neresia sa plotice, pleskáče aj kapry. Na riekach sa roja podenky.
Na brehu. Pre muškárov je to jeden z vrcholov roka, na pokojných vodách sa darí feedru a plávanej. Ryby zaujaté neresom o nástrahy nestoja, a tak sa oplatí hľadať tie, ktoré už majú po svadbe a sú hladné.
Ryby mesiaca
- PloticaPlotica sa u nás neresí zvyčajne od začiatku mája do začiatku júna medzi rastlinami.
PleskáčPleskáče sa zhromažďujú v zarastených plytčinách a neresia sa, keď voda prekročí asi 12 °C.- KaporKapor sa neresí pri 15 – 20 °C, zvyčajne v máji a júni, v plytkých zarastených okrajoch.
- PstruhPstruh potočný je v plnej kondícii a zbiera rojaci sa hmyz z hladiny.
JúnTeplomilní prichádzajú na rad
Vo vode. Voda dosahuje okolo 20 °C, porasty rastlín sú husté a dni najdlhšie v roku. Neresia sa druhy, ktoré potrebujú poriadne teplo, a plytčiny sa hemžia plôdikom.
Na brehu. Loví sa skoro ráno a večer pri okrajoch porastov; cez poludnie je lepšie loviť tieň. Najdlhšie dni v roku znamenajú aj najkratšie noci – budík na štvrtú zrazu dáva zmysel.
Ryby mesiaca
LieňLieň sa neresí až v teplej vode okolo 19 – 20 °C, preto patrí k neskorým druhom.
SumecSumec sa neresí pri vode okolo 18 – 22 °C; samec stavia hniezdo z rastlín a ikry stráži.
KarasKaras sa rozmnožuje v máji a júni v plytkej vode s hustými rastlinami.
MrenaMrena ťahá proti prúdu a medzi májom a júlom sa neresí na plytkých rýchlych perejach.
JúlHorúčavy a skočná vrstva
Vo vode. Hlbšie stojaté vody sa rozvrstvia: hore teplá voda, pod skočnou vrstvou studená, v ktorej kyslík postupne ubúda. Teplá voda ho navyše udrží menej, takže ryby vyhľadávajú prítoky, prúd a vetrom rozčerené brehy.
Na brehu. Ťažisko lovu sa presúva na úsvit, súmrak a noc. Ulovenú rybu treba v teple vracať rýchlo a šetrne – horúčava ju vyčerpáva viac než súboj s tebou.
Ryby mesiaca
AmurAmur je v teplej vode vo svojom živle a spasie úctyhodné množstvo vodných rastlín.- SumecSumec je teplomilný a v lete loví najmä za súmraku a v noci, často aj na plytčinách.
- BoleňBoleň naháňa kŕdle drobných rýb pri hladine a jeho útoky počuť z druhého brehu.
ÚhorÚhor vychádza za potravou v teplých tmavých nociach; je kriticky ohrozený, preto si zaslúži ohľad.
AugustNajteplejšia voda, najmenej kyslíka
Vo vode. Voda je najteplejšia v roku a úživné rybníky kvitnú riasami a sinicami. Kyslíka býva najmenej nadránom, keď ho rastliny a riasy celú noc len spotrebúvali; rieky majú málo vody.
Na brehu. Ryby sa hľadajú tam, kde sa voda hýbe: pod haťami, v prúde, pri prítokoch a na naveternom brehu. V hlbokých jamách priehrad môže byť pod skočnou vrstvou prázdno.
Ryby mesiaca
- KaporKapor v horúčavách žerie najmä v noci a nadránom a cez deň sa zdržiava v tieni porastov.
- ZubáčZubáč loví za šera a v noci, keď za drobnou rybou vychádza aj do plytšej vody.
- MrenaMrena sa drží v okysličenom prúde a pod perejami, kde je aj v lete čo dýchať.
PstruhPstruh dúhový potrebuje chladnú, okysličenú vodu a horúčavy mu neprospievajú; hľadá prítoky a pramene.
SeptemberVoda chladne, apetít rastie
Vo vode. Noci sa predlžujú a voda sa ochladzuje na teploty, pri ktorých je rybám najlepšie. Kyslíka pribúda a tohtoročný plôdik je práve tak veľký, aby stál dravcom za námahu.
Na brehu. Pre mnohých je to najlepší mesiac roka: ryby berú počas celého dňa a stabilné počasie praje dlhším výpravám. Kaprári kŕmia viac, prívlačiari chodia ďalej.
Ryby mesiaca
- KaporKapor intenzívne žerie a robí si zásoby na zimu.
- OstriežOstrieže v skupinách naháňajú plôdik a čajky nad hladinou často prezradia, kde presne.
- ŠťukaŠťuka s chladnúcou vodou ožíva a loví pri okrajoch rednúcich porastov.
- PleskáčKŕdle pleskáčov sa spoľahlivo vracajú na kŕmené miesta a zdržia sa na nich dlhšie.
OktóberVoda sa premieša, dravce lovia
Vo vode. Hladina chladne, letné rozvrstvenie sa rozpadá a jesenné miešanie vráti kyslík do celého stĺpca. Vodné rastliny odumierajú, takže drobné ryby prichádzajú o úkryty.
Na brehu. Zlatý čas prívlače: dravce sa vykrmujú na zimu a dajú sa nájsť pri hranách a prekážkach. Nástrahy sa zväčšujú, vedenie spomaľuje a rukavice sa sťahujú z povaly.
Ryby mesiaca
- ŠťukaŠťuka pred zimou výdatne žerie; jeseň býva časom veľkých rýb.
- ZubáčZubáč nasleduje kŕdle drobných rýb do hlbšej vody k zlomom dna.
- LipeňLipeň je v chladnúcej vode vo forme a ochotne zbiera nymfy aj drobný hmyz z hladiny.
- PstruhPstruh potočný ťahá proti prúdu na štrkové neresiská; neresí sa na jeseň.
NovemberKrátke dni, hlbšia voda
Vo vode. Voda rýchlo chladne a je čistejšia, pretože rias ubudlo. Ryby sa zhlukujú a sťahujú k hlbším, pokojným miestam; na pstruhových potokoch prebieha neres.
Na brehu. Kto nájde kŕdeľ, našiel všetko – ryby stoja pohromade na malej ploche. Loví sa okolo poludnia, jemne a s termoskou; na pstruhových vodách je čas nechať ryby na pokoji.
Ryby mesiaca
- PstruhPstruh potočný sa neresí zvyčajne v októbri a novembri a ikry ukladá do štrku.
- ŠťukaŠťuka žerie aj v studenej vode a po odumretí rastlín stojí pri prekážkach a hranách.
- PloticaPlotice sa zhromažďujú vo veľkých kŕdľoch v hlbších častiach a pokojných ramenách.
- ÚhorDospelé úhory sa za tmavých jesenných nocí vydávajú dolu riekami na cestu do Sargasového mora; u nás sa neneresia.
DecemberZimný útlm sa začína
Vo vode. Voda sa blíži k 4 °C, dni sú najkratšie v roku a na stojatých vodách sa môže tvoriť ľad. Teplomilné druhy takmer prestávajú prijímať potravu.
Na brehu. Zostávajú druhy, ktorým chlad neprekáža, a rybári, ktorým neprekáža tiež. Ostatní viažu nadväzce, čítajú mapy hĺbok a v duchu už lovia marec.
Ryby mesiaca
- LieňLieň často zimuje zavŕtaný v bahne a do jari o ňom nebudeš počuť.
- KarasKaras prežije pod ľadom aj veľmi nízky obsah kyslíka, ktorý by iné ryby nezvládli.
- SumecTeplomilný sumec je v zime len málo aktívny a zdržiava sa v hlbokých miestach.
- LipeňLipeň je ryba chladných vôd a potravu prijíma aj v zime, najmä v hlbších pokojnejších úsekoch.
Načasovanie sa posúva s nadmorskou výškou, počasím a konkrétnou vodou; mnohé druhy sú počas neresu chránené a čas ochrany sa líši podľa krajiny aj revíru – vždy si over miestne pravidlá.
Toto sa naozaj stalo
Rekordy, legendy a rybárska latina
Každý rybár má svoj životný úlovok. Niektorí dokonca v niekoľkých verziách. Väčšina spomienok časom bledne, spomienky na veľké ryby to majú presne naopak.
Bola by však chyba považovať každú neuveriteľnú historku za výmysel. Skutočný svet rybárčenia ponúka príbehy, ktoré by rozumný rozprávač nevymyslel, lebo by mu ich nik neuveril. Tu sú tri, pri ktorých môže rybár pokojne vyhlásiť: toto sa naozaj stalo.
-
134,97kg
Sumec, ktorý vážil takmer 135 kíl
Maďarský rybár z mesta Ajka chytal na Páde so sprievodcom, keď mu zabral sumec, ktorý na váhe ukázal 134,97 kilogramu. Približne toľko vážia dvaja dospelí muži. A celá tá váha sa na druhom konci snaží plávať presne opačným smerom, než by si želal.
Rekord All-Tackle neznamená, že nikto nikdy nechytil dlhšieho či ťažšieho sumca. Znamená, že tento úlovok bol odvážený a zdokumentovaný podľa pravidiel. Mať obrovskú rybu je jedna vec. Doložiť ju je vec druhá.
- Kto
- Attila Zsedely
- Kedy
- 11. marca 2010
- Kde
- rieka Pád, Taliansko
- Kategória
- Svetový rekord IGFA v kategórii All-Tackle pre sumca západného
-
10,12kg
Rekord, ktorý po 77 rokoch nepadol o jednu uncu
V roku 1932 chytil George Perry v americkej Georgii ostračku s hmotnosťou 22 libier a 4 unce, teda asi 10,09 kilogramu. V krajine, kde je lov tejto ryby takmer národným športom, sa z úlovku stala legenda. Celé generácie sa ho pokúšali prekonať.
Až 2. júla 2009 vytiahol Manabu Kurita z japonského jazera Biwa rybu s hmotnosťou 10,12 kilogramu. Bola ťažšia asi o jednu uncu. Lenže pri rybách do 25 libier musí nový rekord podľa pravidiel IGFA prekonať ten starý aspoň o dve unce, teda o necelých 57 gramov. Výsledok: o rekord sa delia obaja. Skús to vysvetliť v rybárskej krčme.
- Kto
- Manabu Kurita a George Perry
- Kedy
- 1932 a 2009
- Kde
- jazero Montgomery, Georgia, USA · jazero Biwa, Japonsko
- Kategória
- Svetový rekord IGFA v kategórii All-Tackle pre ostračku lososovitú, delený dvoma rybármi
-
18,25kg
Pstruh, ktorý sa nezmestil do predstáv o jemnej výbave
Podplukovník letectva na dôchodku mal v ruke krátky ultraľahký prút, vlasec s nosnosťou štyri libry, čo je menej ako dva kilogramy, a drobnú olivovú marabu nástrahu. Zabral mu pstruh, ktorý vážil 18,25 kilogramu. Zdolával ho asi dvadsať minút.
Ryba bola sedemnásť rokov najťažším uznaným pstruhom potočným na svete, kým ju v roku 2009 neprekonal úlovok z Michiganu. Ak si si práve objednal ďalší mimoriadne robustný prút, túto časť radšej preskoč.
- Kto
- Howard „Rip“ Collins
- Kedy
- 9. mája 1992
- Kde
- rieka Little Red River, Arkansas, USA
- Kategória
- Svetový rekord IGFA v kategórii All-Tackle pre pstruha potočného v rokoch 1992 – 2009; dnes už prekonaný
Rybárska latina: jediná disciplína, v ktorej ryba rastie aj po úlovku
Táto disciplína nepotrebuje povolenie, prút ani nástrahu. Stačí dobrá pamäť, chuť rozprávať a publikum, ktoré sa priveľmi nevypytuje. Rybárska latina je prikrášľovanie rybárskych historiek: z bežného zdolávania sa stane súboj so živlom a ryba, ktorá sa odtrhla tesne pred podberákom, bola vždy tá najväčšia.
Sympatické na nej je, že ide o hru, ktorú poznajú obe strany. Poslucháči vedia, že rozprávanie je trochu prifarbené, a práve v tom je jeho čaro. Čím menej svedkov, tým viac priestoru pre fantáziu.
Latina však nie je rekord. Ten potrebuje správne určený druh, váženie alebo meranie a dokumentáciu. Drž sa teda jednoduchého pravidla: čím neuveriteľnejšia historka, tým zaujímavejšie je opýtať sa na fotku, vážny lístok alebo aspoň svedka.
- Pondelok, fakty8 kg„Pekný kapor. Osem kíl, odvážený.“
- Piatok, krčma10 kg„Desať mal určite. Tá váha vždy ukazuje menej.“
- O rok, rodinná oslava15 kg„Pätnásť kíl. Zdolával som ho hodinu a potme.“
- O desať rokov, vnúčatá24 kg„Dvadsaťštyri kíl. Fotku nemám, vybil sa mi telefón.“
Skutočnosť, alebo rybárska latina?
Osem neuveriteľne znejúcich tvrdení. Päť z nich je doložených, tri sme si vymysleli. Rozoznáš ich?
BonusKeď ti už dedinský rybník nestačí ku šťastiuMalá odbočka na veľkú vodu: sedem miest, kde sa rybárske sny menia na poriadne dobrodružstvo.Vyplávať na more
Na záver
Čo rybári vedia, ale ostatní im neveria
Mýtus 1Rybár len sedí a čaká.
Ako to je. Kým si sadne, urobí osem rozhodnutí. A prívlačiar si nesadne vôbec: za deň prejde popri brehu celé kilometre.
Mýtus 2Na rybárčenie netreba žiadne zvláštne vedomosti.
Ako to je. Treba čítať vodu, poznať ryby, počasie aj ročné obdobie a k tomu ovládať vlastnú výbavu. Začať sa dá jednoducho, učiť sa dá celý život.
Mýtus 3Každá ryba zaberie na dážďovku.
Ako to je. Dážďovka je dobrá nástraha, no nie univerzálna. Kapor berie boilies, šťuka wobler a pstruh mušku z pár pierok. Rozhoduje, čo ryba práve žerie.
Mýtus 4Drahá výbava automaticky znamená lepší úlovok.
Ako to je. Pstruh s váhou 18,25 kilogramu zabral na vlasec s nosnosťou necelé dva kilogramy. Rozhodla ruka, nie cenovka.
Mýtus 5Keď rybu pustíš, celé rybárčenie bolo zbytočné.
Ako to je. Pre mnohých je cieľom nájsť rybu, prekabátiť ju a šetrne ju vrátiť vode. Existujú dokonca svetové rekordy, pri ktorých ryba musí odplávať živá. A vziať si úlovok v súlade s pravidlami je rovnako v poriadku.
Mýtus 6Rybárčenie je len pre starších chlapov.
Ako to je. Pri vode stretneš deti s prvým plavákom, ženy aj dvadsiatnikov, ktorí s prívlačovým prútom nachodia viac než na túre. Vek ani pohlavie rybu nezaujímajú.
Stále si myslíš, že rybári sú blázni? Možno. Ale teraz už aspoň vieš prečo.
Atlas rýbKto vlastne žije v našich vodách?
Krok 1Prvá výprava: od prvého prúta po prvý záber