Magazín · Máš novú správu · dejiny
Keď Paríž posielal správy balónom
September 1870. Nemecké vojská obkľúčili Paríž a prerušili všetky cesty aj telegrafné drôty. V meste zostali dva milióny ľudí a nijaké spojenie so svetom.
Počas štyroch mesiacov obliehania Parížania vymysleli balónovú poštu, mikrofilm pre holuby a gule plávajúce po rieke. Niečo fungovalo skvele, niečo vôbec.
Pošta, ktorá letí po vetre
Za pár dní zriadil generálny riaditeľ pôšt balónovú poštu. Balóny sa plnili svietiplynom a mali kôš pre pilota a občas pár cestujúcich. Počas obliehania ich z mesta vzlietlo 67 a vyviezli vyše 11 ton pošty, podľa odhadov zhruba dva a pol milióna listov.
Háčik bol v tom, že sa balóny nedali riadiť. Leteli, kam fúkal vietor. Niektoré pristáli po pár kilometroch, jeden doletel až do Nórska a šesť ich zostrelil nepriateľ.
Minister v korune duba
7. októbra 1870 opustil Paríž balónom minister vnútra Léon Gambetta. Balón sa dostal pod paľbu, musel stúpať a po 98 kilometroch skončil v konároch duba. Do Tours, kde mala vláda záložné sídlo, sa Gambetta dostal až po troch dňoch kočom a pešo.
Naspäť letia holuby
Von sa dalo dostať balónom, dnu nie. Preto balóny viezli aj holuby z parížskych holubníkov. Tie sa potom z Tours vracali domov so správami. Najprv písanými drobným písmom, potom fotograficky zmenšenými, zvinutými v husom brku priviazanom k chvostovému peru.
Fotograf René Dagron odletel z Paríža balónom v novembri. Druhý balón s jeho vybavením a holubmi zostrelili, Dagron sám len-len unikol zajatiu. Napriek tomu od polovice decembra išli všetky depeše na jeho mikrofilme, zmenšené viac ako štyridsaťkrát. Jeden film vážil asi päť stotín gramu a holub ich uniesol až dvadsať.
Premietanie v sále
V Paríži sa film vložil medzi dve sklá a premietol laternou magikou na plátno. Pisári správy prepisovali na formuláre a pošta ich doniesla adresátom. Súkromná správa holubou poštou smela mať najviac dvadsať slov a stála päť frankov.
Nie každý holub bol však poštár. Podľa dobového Figara zadržali Parížania v decembri na rue de Rivoli vyčerpaného holuba v nádeji, že nesie depešu. Bol to úplne obyčajný pouličný holub.
Gule, ktoré nikto nechytil
Najodvážnejší nápad boli takzvané gule z Moulins. Zinkové gule plné listov sa od januára 1871 púšťali po Seine smerom k Parížu, kde ich mali zachytiť siete. Nezachytili ani jednu. Niektoré sa našli až po rokoch, posledná v roku 1982.
Obliehanie sa skončilo prímerím 28. januára 1871. Paríž počas celého obdobia dokázal hovoriť so svetom, aj keď len jedným smerom a s veľkým oneskorením.
Parížska balónová pošta ukazuje, že ľudia v núdzi vymyslia takmer čokoľvek. A tiež to, že každý komunikačný systém má slabé miesto. Tu to bol vietor.
