Atlas súhvezdí: kto je kto na nočnej oblohe

Veľká medvedica

Ursa Major

Ako ho nájdeš. Hľadaj sedem jasných hviezd v tvare naberačky: štyri tvoria korbu, tri oje. To je Veľký voz, najznámejšia časť Veľkej medvedice. Samotné súhvezdie je oveľa väčšie, no jeho zvyšok tvoria slabšie hviezdy. Voz u nás nezapadá, len sa počas roka otáča okolo Polárky.

Najjasnejšia hviezda

Alioth ε UMa · magnitúda 1,8 · 83 svetelných rokov
biela hviezda, tretia od konca oja

Čo si pozrieť

Mizar a Alkor
Prostredná hviezda oja je Mizar. Tesne pri nej, asi 12 oblúkových minút, sedí slabší Alkor. Kto ich rozlíši voľným okom, má zrak v poriadku: ako očný test slúžili už starým Arabom a Peržanom. V triédri je dvojica nádherne zreteľná.

Čo o ňom vieme

Päť prostredných hviezd Veľkého voza letí vesmírom spoločne, ako jedna rozvoľnená skupina. Krajné hviezdy Dubhe a Alkaid k nej nepatria a mieria inam. Voz sa teda pomaly, ale isto rozpadá.

Malý medveď

Ursa Minor

Ako ho nájdeš. Nájdi zadnú stenu korby Veľkého voza, hviezdy Merak a Dubhe. Čiaru od Meraku cez Dubhe predĺž asi päťkrát a dôjdeš k Polárke. Tá je koncom oja Malého voza. Jeho ostatné hviezdy sú slabé, takže v meste z neho často vidno len Polárku a dve hviezdy na opačnom konci.

Najjasnejšia hviezda

Polaris α UMi · magnitúda 2 · 447 svetelných rokov
žltý nadobor a pulzujúca hviezda, cefeida Staršie meranie družice Hipparcos dalo asi 432 svetelných rokov.

Čo si pozrieť

Strážcovia pólu a test tmy
Kochab a Pherkad na konci korby sa volajú Strážcovia pólu. Štyri hviezdy korby majú jasnosť od 2. do 5. magnitúdy, takže fungujú ako merač tmy. Vidíš všetky štyri? Si na dobrom mieste. Vidíš len dve? Svetiel je okolo teba priveľa.

Čo o ňom vieme

Polárka nie je najjasnejšia hviezda oblohy. Dôležitá je polohou: od severného svetového pólu ju delí menej než jeden stupeň, takže celú noc stojí takmer na mieste. Je to navyše cefeida, ktorej jasnosť sa jemne mení v rytme približne štyroch dní.

Odkiaľ má meno. Podľa súhvezdia sa vraj orientovali už fénickí moreplavci.

Kasiopeja

Cassiopeia

Ako ho nájdeš. Päť jasných hviezd v tvare písmena W, alebo M, podľa toho, ako je práve otočené. Leží na opačnej strane Polárky než Veľký voz: keď je voz nízko, Kasiopeja je vysoko. Na jeseň večer ju máš takmer nad hlavou.

Najjasnejšia hviezda

Schedar α Cas · magnitúda 2,2 · 228 svetelných rokov
jedna z piatich hviezd W; prostredná, Gama Cas, ju občas prežiari

Čo si pozrieť

Hviezdokopa Sova (NGC 457)
Otvorená hviezdokopa s viac než stovkou hviezd, vzdialená asi 10 000 svetelných rokov. V triédri je to malý hmlistý chumáč neďaleko hviezdy Ruchbah. A keď už máš triéder v ruke, prejdi ním pomaly celú Kasiopeju: leží v Mliečnej ceste a hviezd je tu neúrekom.

Čo o ňom vieme

V roku 1572 tu vzplanula supernova, ktorú pozoroval Tycho Brahe. Voľným okom ju už nenájdeš, no jej pozostatok dodnes vysiela rádiové vlny. Prostredná hviezda W, Gama Cas, je zasa nevyspytateľná premenná hviezda.

Odkiaľ má meno. Kráľovná, ktorá sa chválila svojou krásou tak dlho, až to nahnevalo boha mora.

Cefeus

Cepheus

Ako ho nájdeš. Domček s končistou strechou, aký kreslia deti. Hľadaj ho medzi Kasiopejou, Drakom a Labuťou. Hviezdy má slabšie než susedia, takže v meste dá zabrať.

Najjasnejšia hviezda

Alderamin α Cep · magnitúda 2,5 · 49 svetelných rokov
biela hviezda, ktorá sa otočí okolo osi za necelých 12 hodín

Čo si pozrieť

Granátová hviezda (Mí Cephei)
Jedna z najčervenších hviezd, aké uvidíš. Jej jasnosť kolíše medzi 3,4 a 5,1 magnitúdy, takže niekedy ju nájdeš voľným okom, inokedy potrebuješ triéder. V ňom je farba najkrajšia. Je to nadobor taký veľký, že na mieste Slnka by siahal až niekam za dráhu Jupitera.

Čo o ňom vieme

Delta Cephei dala meno celej triede hviezd, cefeidám. Jej jasnosť sa mení medzi 3,5 a 4,4 magnitúdy s periódou 5 dní a 9 hodín, čo si v roku 1784 všimol John Goodricke. Pri cefeidách súvisí dĺžka periódy so skutočnou svietivosťou, a tak nimi astronómovia merajú vzdialenosti vo vesmíre.

Odkiaľ má meno. Kráľ, manžel Kasiopeje a otec Andromedy. Celá rodina má na oblohe miesta vedľa seba.

Drak

Draco

Ako ho nájdeš. Dlhá kľukatá reťaz slabších hviezd, ktorá sa vinie pomedzi Veľký a Malý voz. Najľahšie nájdeš hlavu: malý štvoruholník neďaleko Herkula a jasnej Vegy. Odtiaľ sleduj telo späť k vozom.

Najjasnejšia hviezda

Eltanin γ Dra · magnitúda 2,2 · 148 svetelných rokov
oranžový obor v hlave draka

Čo si pozrieť

Dvojhviezda Ný Draconis
Najslabšia hviezda v hlave draka. Namier na ňu triéder a rozpadne sa na dve rovnako jasné biele hviezdy, obe s magnitúdou 4,9. Vyzerajú ako pár očí, ktoré sa na teba pozerajú z tmy.

Čo o ňom vieme

Zemská os sa pomaly kolíše, takže Polárka nebola Polárkou vždy. Približne medzi rokmi 3900 a 1800 pred naším letopočtom ukazovala sever hviezda Thuban z Draka. A na Eltanine objavil James Bradley v roku 1728 aberáciu svetla, jeden z prvých priamych dôkazov, že sa Zem pohybuje.

Odkiaľ má meno. Drak Ladón, ktorý strážil zlaté jablká Hesperidiek, kým neprišiel Herakles.

Lev

Leo

Ako ho nájdeš. Vráť sa ku korbe Veľkého voza. Čiara od hviezdy Megrez cez Phecdu, teda cez dno korby smerom od Polárky, ťa dovedie k Regulu. Nad ním je šesť hviezd v tvare obráteného otáznika: Kosák, hlava a hriva leva.

Najjasnejšia hviezda

Regulus α Leo · magnitúda 1,4 · 79 svetelných rokov
modrobiela hviezda, v skutočnosti sústava najmenej štyroch hviezd

Čo si pozrieť

Kosák a Leonidy
Kosák tvorí Regulus, Algieba a štyri ďalšie hviezdy a spoznáš ho aj z mesta. V polovici novembra z neho zdanlivo vyletujú meteory roja Leonidy, ich radiant leží pri Algiebe. V bežnom roku ich padá len okolo desať za hodinu, takže trpezlivosť sa ráta.

Čo o ňom vieme

Regulus sa otočí okolo osi za necelých 16 hodín, kým Slnku to trvá asi 25 dní. Točí sa tak rýchlo, že je viditeľne sploštený a chýba mu len kúsok k tomu, aby sa začal trhať. Leží tesne pri ekliptike, takže ho z času na čas zakryje Mesiac.

Odkiaľ má meno. Nemejský lev, ktorého Herakles premohol ako prvú zo svojich dvanástich úloh.

Pastier

Boötes

Ako ho nájdeš. Predĺž oblúk oja Veľkého voza, od Aliotha cez Mizar a Alkaid ďalej. Prvá naozaj jasná hviezda, na ktorú narazíš, je oranžový Arktúr. Zvyšok súhvezdia nad ním pripomína šarkana alebo kornútok zmrzliny.

Najjasnejšia hviezda

Arcturus α Boo · magnitúda -0,05 · 37 svetelných rokov
oranžový obor, štvrtá najjasnejšia hviezda nočnej oblohy

Čo si pozrieť

Farba Arktúra
Hviezdy nie sú len biele bodky. Pozri sa na Arktúr a potom na ktorúkoľvek hviezdu Veľkého voza: Arktúr je zreteľne oranžový. Triéder mierne rozostri a farba vynikne ešte viac.

Čo o ňom vieme

Arktúr je najjasnejšia hviezda severnej polovice oblohy. Hmotnosť má podobnú ako Slnko, no je starší a už sa nafúkol na približne 25-násobok jeho polomeru. Svieti asi 170-krát silnejšie. Takto nejako bude raz vyzerať aj naše Slnko.

Odkiaľ má meno. Meno Arktúr znamená v gréčtine Strážca medvedice: na oblohe ide verne za Veľkou medvedicou.

Panna

Virgo

Ako ho nájdeš. Oblúkom oja Veľkého voza si došiel k Arktúru. Pokračuj tým istým oblúkom ďalej a nižšie nad obzorom nájdeš osamelú modrobielu hviezdu: Spiku. Ostatné hviezdy Panny sú slabé a roztrúsené na veľkej ploche, je to druhé najväčšie súhvezdie oblohy.

Najjasnejšia hviezda

Spica α Vir · magnitúda 1 · 250 svetelných rokov
tesná dvojica horúcich modrých hviezd

Čo si pozrieť

Spika oproti Arktúru
Dve jasné hviezdy na jednom oblúku, každá inej farby. Spika je modrobiela, Arktúr oranžový. Farba prezrádza teplotu povrchu: modré hviezdy sú horúcejšie než oranžové, presne naopak než na vodovodnej batérii.

Čo o ňom vieme

Keď sa pozeráš do Panny, pozeráš sa von z našej Galaxie. Leží tu Kopa galaxií v Panne: 1 300 až 2 000 galaxií vzdialených približne 54 miliónov svetelných rokov. Triédrom ich neuvidíš, no je dobré vedieť, že tam sú.

Odkiaľ má meno. Gréci a Rimania v nej videli bohyňu úrody Démétér alebo bohyňu spravodlivosti Astraiu.

Labuť

Cygnus

Ako ho nájdeš. V lete večer hľadaj vysoko na oblohe tri jasné hviezdy v obrovskom trojuholníku: Vegu, Deneb a Altair. Deneb je chvost Labute. Od neho vedie dlhý kríž pozdĺž Mliečnej cesty až k hviezde Albireo, ktorá je hlavou. Súhvezdiu sa preto hovorí aj Severný kríž.

Najjasnejšia hviezda

Deneb α Cyg · magnitúda 1,25 · 2 600 svetelných rokov
biely nadobor, jedna z najsvietivejších hviezd svojho druhu

Čo si pozrieť

Albireo
Voľným okom jedna hviezda v hlave Labute. V malom ďalekohľade sa rozdelí na dve, jantárovú a modrozelenú, vzdialené 35 oblúkových sekúnd. Patrí k najkrajším farebným dvojhviezdam oblohy. S väčším triédrom opretým o niečo pevné ju môžeš skúsiť rozlíšiť aj ty. Či okolo seba naozaj obiehajú, sa dodnes nevie.

Čo o ňom vieme

V Labuti leží Cygnus X-1, prvý röntgenový zdroj, o ktorom sa astronómovia vo veľkom zhodli, že je to čierna diera. Nasáva hmotu zo sprievodnej hviezdy. A hviezda 61 Cygni bola v roku 1838 prvou, ktorej vzdialenosť sa podarilo zmerať: urobil to Friedrich Bessel.

Lýra

Lyra

Ako ho nájdeš. Najjasnejšia hviezda Letného trojuholníka je Vega, v lete večer takmer nad hlavou. Tesne pri nej visí malý kosodĺžnik zo štyroch slabších hviezd. To je celá Lýra: malé súhvezdie s veľkou hviezdou.

Najjasnejšia hviezda

Vega α Lyr · magnitúda 0,03 · 25 svetelných rokov
biela hviezda, piata najjasnejšia na nočnej oblohe

Čo si pozrieť

Epsilon Lyrae, dvojitá dvojhviezda
Slabá hviezda hneď vedľa Vegy. Triéder ju ľahko rozdelí na dve, vzdialené asi 3,5 oblúkovej minúty. Za výborných podmienok to zvládne aj ostré oko. A väčší ďalekohľad ukáže, že každá z nich je ešte raz dvojitá. Štyri hviezdy v jednom bode.

Čo o ňom vieme

Vega bola prvou hviezdou po Slnku, ktorú sa podarilo odfotografovať: 17. júla 1850 na Harvardovom observatóriu. Približne pred 14 000 rokmi bola Polárkou a zhruba o 12 000 rokov ňou bude znova.

Odkiaľ má meno. Lýra speváka Orfea, ktorého hudba vraj dojímala aj skaly.

Orol

Aquila

Ako ho nájdeš. Altair je spodný, južný vrchol Letného trojuholníka. Spoznáš ho podľa toho, že má po bokoch dve slabšie hviezdy, Tarazed a Alshain, takže tvoria krátku rovnú líniu. Orol letí pozdĺž Mliečnej cesty oproti Labuti.

Najjasnejšia hviezda

Altair α Aql · magnitúda 0,76 · 17 svetelných rokov
biela hviezda, jedna z najbližších, aké vidno voľným okom

Čo si pozrieť

Letný trojuholník
Vega, Deneb a Altair netvoria súhvezdie, ale je to najlepší orientačný bod letnej oblohy. Koncom júna ho večer nájdeš na východe, neskôr v lete vysoko nad hlavou. Zaujímavé je, čo pri pohľade naň nevidíš: Altair je od nás 17 svetelných rokov, Vega 25 a Deneb okolo 2 600.

Čo o ňom vieme

Altair sa otočí okolo osi za menej než osem hodín. Odstredivá sila ho tak roztiahla, že na rovníku je o viac než pätinu širší než na póloch. Namiesto gule je to skôr mierne stlačená lopta.

Odkiaľ má meno. Orol, ktorý Diovi nosil blesky.

Škorpión

Scorpius

Ako ho nájdeš. V júni a júli večer sa pozri nízko nad južný obzor. Červenkastá, výrazne blikajúca hviezda je Antares. Vpravo od neho stoja tri hviezdy klepiet takmer zvislo nad sebou. Potrebuješ voľný výhľad na juh: u nás vidíme najmä hornú časť súhvezdia, chvost so žihadlom ostáva pri obzore alebo pod ním.

Najjasnejšia hviezda

Antares α Sco · magnitúda 1 · 550 svetelných rokov
červený nadobor Jasnosť Antaresa pomaly kolíše medzi 0,6 a 1,6 magnitúdy.

Čo si pozrieť

Antares nízko nad obzorom
Stačia oči. Antares má farbu, akú na oblohe nájdeš málokde, a keďže je nízko, hrubá vrstva vzduchu ho rozbliká do všetkých odtieňov. Ak je práve nablízku Mars, porovnaj ich: sú si podobní farbou aj jasnosťou.

Čo o ňom vieme

Antares má polomer približne 680-krát väčší než Slnko. Keby stál na jeho mieste, siahal by až niekam do pásu asteroidov za dráhou Marsu. Má aj modrobieleho spoločníka, ktorého však bez ďalekohľadu neuvidíš.

Odkiaľ má meno. Meno Antares znamená rival Area, teda Marsu, pre podobnú červenú farbu.

Strelec

Sagittarius

Ako ho nájdeš. Naľavo, teda východne od Škorpióna, rovnako nízko nad južným obzorom. Lukostrelca tam nehľadaj. Osem hviezd tvorí oveľa zrozumiteľnejší obrazec: čajník s vrchnákom, rúčkou a hubicou. Najlepšie ho uvidíš v júli a auguste z miesta s tmavým juhom.

Najjasnejšia hviezda

Kaus Australis ε Sgr · magnitúda 1,85 · 140 svetelných rokov
modrobiely obor na dne čajníka

Čo si pozrieť

Hmlovina Lagúna (M8)
Oblak žiariaceho plynu vzdialený asi 5 200 svetelných rokov, kúsok nad hubicou čajníka. Pod tmavou oblohou ho slabo vidno aj voľným okom, v triédri je to zreteľná hmlistá škvrna. Od nás je nízko, takže si počkaj na noc s čistým vzduchom až po obzor.

Čo o ňom vieme

Týmto smerom leží stred našej Galaxie, vzdialený asi 27 000 svetelných rokov. Sídli v ňom čierna diera Sagittarius A* s hmotnosťou štyroch miliónov Sĺnk. Jej prvú snímku zverejnili astronómovia 12. mája 2022. Preto je Mliečna cesta práve tu najhustejšia a najjasnejšia.

Odkiaľ má meno. Už Babylončania tu videli bytosť podobnú kentaurovi, ktorá strieľa z luku.

Herkules

Hercules

Ako ho nájdeš. Od Vegy sa vyber smerom k Arktúru. Asi v tretine cesty nájdeš štyri nevýrazné hviezdy v tvare mierne zošikmeného štvorca. To je trup Herkula. Veľké súhvezdie, piate najväčšie na oblohe, no bez jedinej naozaj jasnej hviezdy.

Najjasnejšia hviezda

Kornephoros β Her · magnitúda 2,8 · 148 svetelných rokov
žltý obor

Čo si pozrieť

Guľová hviezdokopa M13
Leží na jednej strane štvorca, medzi hviezdami Eta a Zeta Herculis. V triédri vyzerá ako rozmazaná hviezda, ktorá sa nedá zaostriť. V skutočnosti sú to státisíce hviezd natlačené do gule, vzdialenej asi 25 000 svetelných rokov. Za veľmi tmavej noci sa dá zazrieť aj bez triédra.

Čo o ňom vieme

Dňa 16. novembra 1974 vyslali vedci z rádioteleskopu v Arecibe správu pre prípadných poslucháčov práve k M13. Poletí najmenej 25 000 rokov. Na odpoveď si teda počkáme.

Odkiaľ má meno. Najstarší Gréci nepoznali Herkula, len postavu, ktorú volali Kľačiaci.

Pegas

Pegasus

Ako ho nájdeš. Na jeseň večer hľadaj vysoko nad juhom veľký, takmer prázdny štvorec zo štyroch podobne jasných hviezd. Je to Pegasov štvorec. Jeden z jeho rohov, Alpheratz, pritom oficiálne patrí susednej Andromede.

Najjasnejšia hviezda

Enif ε Peg · magnitúda 2,4 · 690 svetelných rokov
oranžový nadobor, nos okrídleného koňa

Čo si pozrieť

Guľová hviezdokopa M15
Asi štyri stupne od Enifu, smerom na západ-severozápad. V triédri je to malá hmlistá hviezdička. Svetlo z nej letelo viac než 30 000 rokov a samotná hviezdokopa patrí k najstarším, aké poznáme: má okolo 12 miliárd rokov.

Čo o ňom vieme

Pri hviezde 51 Pegasi objavili v roku 1995 Michel Mayor a Didier Queloz prvú planétu obiehajúcu okolo hviezdy podobnej Slnku. Dovtedy sme poznali planéty len v našej slnečnej sústave.

Odkiaľ má meno. Okrídlený kôň, ktorý pomohol hrdinovi Bellerofontovi poraziť Chiméru.

Andromeda

Andromeda

Ako ho nájdeš. Začni v rohu Pegasovho štvorca, pri hviezde Alpheratz. Odtiaľ vybieha reťaz jasných hviezd smerom ku Kasiopeji a Perzeovi: Alpheratz, Mirach, Almach. To je Andromeda.

Najjasnejšia hviezda

Alpheratz α And · magnitúda 2,1 · 97 svetelných rokov
modrobiela dvojhviezda; Mirach je takmer rovnako jasný

Čo si pozrieť

Galaxia v Andromede (M31)
Od Mirachu choď kolmo na reťaz k slabšej hviezde Mí Andromedae a pokračuj ešte raz tak ďaleko. Pod tmavou oblohou tam voľným okom uvidíš slabú pretiahnutú šmuhu. V triédri je jasnejšia, so zhusteným stredom. Je to galaxia vzdialená 2,5 milióna svetelných rokov, na oblohe šesťkrát širšia než Mesiac v splne. Vidíš z nej len jasné jadro.

Čo o ňom vieme

M31 je najvzdialenejšia vec, akú ľudské oko uvidí bez prístroja. Svetlo, ktoré ti dopadne na sietnicu, vyrazilo na cestu pred 2,5 milióna rokov. Prvú známu zmienku o nej zapísal perzský astronóm as-Súfí v roku 964.

Odkiaľ má meno. Princezná prikovaná ku skale ako obeta morskej oblude; zachránil ju Perzeus.

Perzeus

Perseus

Ako ho nájdeš. Pod Kasiopejou, medzi ňou a jasnou Capellou. Hľadaj oblúk hviezd s najjasnejším Mirfakom uprostred. Leží v Mliečnej ceste, takže v triédri je tu stále na čo pozerať.

Najjasnejšia hviezda

Mirfak α Per · magnitúda 1,8 · 510 svetelných rokov
žltobiely nadobor uprostred vlastnej hviezdokopy Zdroje uvádzajú 510 až 590 svetelných rokov.

Čo si pozrieť

Dvojitá hviezdokopa (chí a h Persei)
Na polceste medzi Perzeom a Kasiopejou. Voľným okom je to hmlistá škvrnka, ktorú si ako svetlý fliačik zapísal už Hipparchos okolo roku 130 pred naším letopočtom. Triéder ukáže, že sú to dve hviezdokopy tesne vedľa seba. Sú vzdialené asi 7 500 svetelných rokov a na hviezdne pomery mladučké: okolo 14 miliónov rokov.

Čo o ňom vieme

Algol každých 2,867 dňa, teda raz za necelé tri dni, na pár hodín zreteľne zoslabne: z magnitúdy 2,3 na 3,5. Nie je to pulzovanie. Sú to dve hviezdy, ktoré okolo seba obiehajú a slabšia pravidelne zakrýva jasnejšiu. Zmenu uvidíš aj bez prístroja.

Odkiaľ má meno. Meno Algol pochádza z arabského Ra’s al-Ghúl, Hlava démona. Niekto si to blikanie všimol už dávno.

Orión

Orion

Ako ho nájdeš. Najľahšie súhvezdie zimy. Štyri jasné hviezdy tvoria veľký obdĺžnik a v jeho strede sú tri hviezdy v rade tesne vedľa seba: Oriónov pás. Vľavo hore svieti oranžová Betelgeuze, vpravo dole modrobiely Rigel.

Najjasnejšia hviezda

Rigel β Ori · magnitúda 0,13 · 860 svetelných rokov
modrý nadobor

Čo si pozrieť

Veľká hmlovina v Orióne (M42)
Pod pásom visí krátky zvislý rad slabších hviezd, Oriónov meč. Prostredná z nich nie je hviezda: aj voľným okom vyzerá trochu rozmazane. V triédri je to sivastý obláčik. Pozeráš sa na oblak plynu vzdialený asi 1 500 svetelných rokov, v ktorom sa práve rodia nové hviezdy. Je to najbližšia veľká hviezdna pôrodnica.

Čo o ňom vieme

Na prelome rokov 2019 a 2020 Betelgeuze nápadne zoslabla, až si to ľudia všimli voľným okom. Supernova z toho nebola. Hviezda vyvrhla bublinu plynu, časť jej povrchu ochladla a z plynu vznikol prach, ktorý ju na čas zatienil. V apríli 2020 svietila znova ako predtým.

Odkiaľ má meno. Obrovský lovec z gréckych bájí; jeho pás a meč v ňom ľudia vidia tisíce rokov.

Býk

Taurus

Ako ho nájdeš. Predĺž Oriónov pás doprava hore. Dovedie ťa k oranžovému Aldebaranu, ktorý sedí na konci hviezdneho písmena V. To sú Hyády, hlava býka. Ak pôjdeš tým istým smerom ešte ďalej, narazíš na malý trblietavý zhluk: Plejády.

Najjasnejšia hviezda

Aldebaran α Tau · magnitúda 0,86 · 65 svetelných rokov
oranžový obor, oko býka

Čo si pozrieť

Plejády (M45)
Voľným okom malý vozík zo šiestich či siedmich hviezd, preto sa im hovorí aj Sedem sestier. Triéder ich ukáže desiatky a je to jeden z najkrajších pohľadov, aké obloha ponúka. Celá hviezdokopa má vyše tisíc hviezd a je vzdialená približne 445 svetelných rokov.

Čo o ňom vieme

Aldebaran vyzerá ako súčasť Hyád, no nepatrí k nim. Je od nás 65 svetelných rokov, hviezdokopa 153. Len sa náhodou premieta do rovnakého smeru. Hyády sú pritom najbližšia otvorená hviezdokopa vôbec.

Odkiaľ má meno. Biely býk, na ktorého sa premenil Zeus, aby uniesol princeznú Európu.

Blíženci

Gemini

Ako ho nájdeš. V Orióne spoj Rigel s Betelgeuze a čiaru predĺž ďalej. Dovedie ťa k dvom jasným hviezdam tesne vedľa seba: Castor a Pollux, hlavy dvojčiat. Ich telá sú dva rady slabších hviezd, ktoré smerujú späť k Oriónu.

Najjasnejšia hviezda

Pollux β Gem · magnitúda 1,14 · 34 svetelných rokov
oranžový obor s vlastnou planétou

Čo si pozrieť

Hviezdokopa M35
Pri nohe Castora, na konci jedného z radov. Za veľmi tmavej noci je to voľným okom nejasná hmlistá škvrnka. V triédri sa z nej stane závoj, v ktorom už rozoznáš jednotlivé hviezdy. Je vzdialená asi 2 800 svetelných rokov.

Čo o ňom vieme

Pollux je jasnejší než Castor, hoci Castor nesie označenie alfa. Johann Bayer si v roku 1603 pri prideľovaní písmen veľmi neoveroval, ktorý z dvojice svieti silnejšie. Castor to dobieha inak: v skutočnosti je to šesť hviezd, ktoré okolo seba obiehajú.

Odkiaľ má meno. Dvojčatá Kastor a Polydeukes; keď smrteľný Kastor zomrel, Zeus ich spojil na oblohe.

Veľký pes

Canis Major

Ako ho nájdeš. Predĺž Oriónov pás opačným smerom než k Býkovi, doľava dole. Nedá sa minúť: Sírius je najjasnejšia hviezda nočnej oblohy. U nás stojí nízko nad juhom, preto tak divoko bliká a mení farby.

Najjasnejšia hviezda

Sirius α CMa · magnitúda -1,46 · 8,6 svetelných rokov
biela hviezda so spoločníkom, bielym trpaslíkom

Čo si pozrieť

Hviezdokopa M41
Asi štyri stupne pod Síriom, teda v triédri zhruba v tom istom zornom poli. Otvorená hviezdokopa veľká na oblohe ako Mesiac v splne, vzdialená okolo 2 300 svetelných rokov. Od nás je nízko, takže potrebuješ priezračnú noc a voľný juh.

Čo o ňom vieme

Sírius má spoločníka, ktorého najprv niekto vypočítal a až potom uvidel. Friedrich Bessel v roku 1844 z kolísavého pohybu Síria usúdil, že okolo neho obieha neviditeľné teleso. V januári 1862 ho pri skúške nového ďalekohľadu zazrel Alvan Graham Clark. Sírius B je biely trpaslík a obehne okolo Síria raz za 50 rokov.

Odkiaľ má meno. Meno Sírius pochádza z gréckeho slova pre žeravý či spaľujúci.

Povozník

Auriga

Ako ho nájdeš. V zime večer je Capella jasná žltkastá hviezda takmer nad hlavou. Okolo nej je veľký päťuholník, ktorého spodný roh, Elnath, patrí zároveň Býkovi. Inokedy v roku ti pomôže Veľký voz: čiara cez hornú hranu korby od Megrezu k Dubhe mieri ku Capelle.

Najjasnejšia hviezda

Capella α Aur · magnitúda 0,08 · 43 svetelných rokov
dvaja žltí obri a k nim dvojica červených trpaslíkov

Čo si pozrieť

Hviezdokopy M36, M37 a M38
Tri otvorené hviezdokopy v päťuholníku Povozníka a v jeho tesnej blízkosti. V triédri sú to tri malé hmlisté škvrnky, najjasnejšia je M37. Každá je vzdialená okolo 4 000 svetelných rokov. Nájsť všetky tri za jeden večer je pekná úloha na zahriatie.

Čo o ňom vieme

Capella vyzerá ako jedna hviezda, no sú to štyri: dvaja žltí obri tesne pri sebe a obďaleč pár červených trpaslíkov. Je šiestou najjasnejšou hviezdou nočnej oblohy. A z našich zemepisných šírok nikdy nezapadá, v lete sa len šúcha tesne nad severným obzorom.

Odkiaľ má meno. Arabi volali Capellu koza; dve slabé hviezdy pod ňou sú dodnes Kozliatka.