Ako človek začal s čítaním… a prečo s ním dnes prestáva?

Neexistuje priateľ, ktorý by bol vernejší než kniha.

Ernest Hemingway

Autorka: Marcela Said

Čítanie je jedinou aktivitou, ktorá nikdy nie je stratou času.

Pamätáte si svoju prvú knihu? U mňa to bol pravdepodobne Môj macík. Áno, patrím do generácie, ktorú k láske ku knihám priviedol okrem iného príbeh Márie Rázusovej-Martákovej o plyšovej hračke a jej osude.

Toto malé leporelo má dodnes svoje miesto v mojej knižnici. Hoci ho už dnes nezvyknem brávať do ruky, pravdepodobne sa ho nikdy nedokážem celkom vzdať. Je symbolom – kompasom na ceste vydláždenej tisíckami ďalších príbehov.

Čítanie sa stalo súčasťou mojej identity už v čase, keď som sa písmenká ešte len učila rozoznávať. A zostáva to tak dodnes. Čítanie ma fascinuje, fascinuje ma schopnosť prevádzať naše myšlienky na text. Schopnosť uchovávať v písomnej podobe naše vedomosti, fantázie i túžby.

Je to jeden z najväčších darov, ktoré sme ako ľudstvo dostali. A bola by neskutočná škoda naň zabudnúť. Nemyslíte?

01

Krátko z histórie čítania

Krátko z histórie čítania

Tiché čítanie vraj kedysi budilo údiv

Čítanie je pre nás samozrejmosťou. Túto schopnosť si osvojíme vo veku 6 – 7 rokov a od tej chvíle nás sprevádza po celý život. A hoci sa intenzita a čas, ktorý čítaniu venujeme, v rôznych oblastiach sveta a v rôznych vekových kategóriách veľmi líši, dá sa vo všeobecnosti povedať, že žijeme vo veku požehnanom gramotnosťou.

No nebolo to tak vždy. Dnes si to ťažko predstaviť, ale ešte v 18. storočí väčšina ľudí na svete čítať nevedela – okolo roku 1820 to podľa odhadov dokázal len približne každý ôsmy človek.

Prečo a kedy sme začali čítať?

História čítania je prirodzene úzko spojená s históriou písma. Ak oprášime učebnice dejepisu a naše vedomosti, pravdepodobne si väčšina z nás dokáže spomenúť na pojmy ako klinové písmo a hieroglyfy. Pokusy o zachytenie sveta okolo nás pomocou znakov však existovali ešte dávno pred nimi.

Ľudia začali rôzne symboly a značky používať z rýdzo praktických dôvodov. Podľa jednej z novších hypotéz si už lovci v dobe ľadovej značkami pri maľbách zvierat zaznamenávali, kedy zver privádza na svet mladé. Najstaršie skutočné písmo, ktoré poznáme – hlinené tabuľky zo sumerského Uruku spred viac než 5 000 rokov –, slúžilo najmä účtovníctvu: evidovalo obilie, dobytok a majetok. Až neskôr prišli na rad zákony, náboženstvo a literatúra.

Písanie a čítanie zaznamenalo v Európe mohutný rozmach s príchodom antiky. Staroveké Grécko aj Rím boli liahňou literatúry, ale aj mnohých zákonov a dokumentov. A hoci už starovekým Grékom vďačíme za diela ako Antigona, Ilias a Odysea, na pravý rozmach čítania sme si museli ešte pár storočí počkať…

Čítali sme iné veci a… inak

V minulosti bolo čítanie vymedzené aj výberom tém. Aby sme však boli celkom úprimní, o výbere sa veľmi hovoriť nedá. V stredoveku ste sa mohli nanajvýš rozhodnúť, či oblečiete kňazské rúcho a začítate sa do Biblie a životopisov svätých, alebo či sa stanete úradníkom a budete sa donekonečna vŕtať v záznamoch o majetku a dlhoch.

V staroveku sme dokonca aj čítali inak – väčšinou nahlas. Plutarchos spomína, ako si Alexander Veľký potichu čítal list od svojej matky, a svätý Augustín si koncom 4. storočia s údivom zapísal, že milánsky biskup Ambróz číta bez toho, aby pohol jazykom. Z takýchto zmienok vznikla obľúbená predstava, že tiché čítanie bolo čudáctvom. Dnešní bádatelia sú opatrnejší: potichu sa čítalo aj v antike, hlasné čítanie však bolo oveľa bežnejšie než dnes, keď je čítanie väčšinou veľmi intímnou zábavou, ktorá sa odohráva len a len v našej mysli.

Podobne aj čítanie v posteli je pomerne novodobým zvykom. Ešte v 18. a 19. storočí sa naň pozeralo s nevôľou. Moralistom prekážalo, že ide o súkromnú, nikým nekontrolovanú rozkoš – a kto sa začíta do skvelej knihy, ľahko pozabudne aj na manželské povinnosti. Druhá obava bola celkom praktická: horiaca sviečka pri posteli so závesmi znamenala skutočné riziko požiaru…

História čítania a kníh je plná aj ďalších fascinujúcich príbehov a zaujímavých historiek. Nedá mi nespomenúť aspoň niekoľko ďalších pikošiek z môjho „čitateľského denníka“.

Vedeli ste?

  1. Najstaršiu známu systematicky usporiadanú knižnicu by sme mali hľadať na území dnešného Iraku. Vďačíme za ňu asýrskemu kráľovi Aššurbanipalovi. Vznikla v 7. storočí pred n. l. v Ninive a bola pochopiteľne plná hlinených tabuliek.
  2. Interpunkcia sa do písma dostala až okolo roku 200 pred n. l. – systém bodiek vtedy vymyslel alexandrijský knihovník Aristofanes z Byzantia.
  3. V Mezopotámii vraj považovali vtáky za posvätné, pretože odtlačky ich nôh v mokrej hline pripomínali klinové písmo – ako správa od bohov, ktorá ešte len čaká na rozlúštenie. Uvádza to Alberto Manguel v knihe Dejiny čítania.
  4. Čínsky cisár Čchin Š’-chuang-ti dal v roku 213 pred n. l. spáliť historické a filozofické spisy, ktoré sa mu nehodili – podľa obľúbeného výkladu preto, aby sa dejiny začínali ním. Príručky o lekárstve, veštení a poľnohospodárstve boli ušetrené.
02

Inšpirácie z knižníc známych

Inšpirácie z VIP knižníc

Povedz mi, čo čítaš

Hoci by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že kniha je old school zábava, pravdou je, že aj dnes je medzi slávnymi a úspešnými ľuďmi nemálo vášnivých čitateľov. Necháte sa inšpirovať ich príkladmi?

  • Warren Buffett

    Známy investor a finančník číta denne – podľa vlastných slov tomu venuje päť až šesť hodín. Jeho doménou sú noviny a výročné správy firiem. Študentom Kolumbijskej univerzity kedysi poradil, aby denne prečítali 500 strán: vedomosti sa vraj nabaľujú ako zložené úročenie. To je odpoveď na otázku, kde berie všetky informácie a podklady pre chod svojho impéria.

  • Bill Gates

    O zakladateľovi Microsoftu je známe, že každý rok prečíta asi 50 kníh. Medzi nimi nechýbajú populárno-náučné a odborné tituly, ale ani beletria. Svoje tipy pravidelne zverejňuje na blogu Gates Notes.

  • Elon Musk

    O ďalšej známej tvári svetových rebríčkov úspešných podnikateľov sa traduje, že už ako deväťročný prečítal celú Encyklopédiu Britannicu a že ako chlapec dokázal čítať aj desať hodín denne, najmä sci-fi. Píše o tom jeho životopisec Ashlee Vance.

  • Mark Zuckerberg

    Zoznam vášnivých čitateľov by nebol kompletný bez šéfa Facebooku. V roku 2015 si dal predsavzatie prečítať jednu knihu každé dva týždne a verejne viedol čitateľský klub A Year of Books. A hoci by ste čakali najmä knihy z oblasti technológií či podnikania, pravdou je, že Markov záber je podstatne širší. Rád si prečíta veci o histórii, rôznych krajinách, kultúrach a podobne.

  • Oprah Winfrey

    Oprah vo svojej šou od roku 1996 pravidelne odporúčala knihy, ktoré jej prešli rukami a zaujali ju. Jej knižný klub prežil aj koniec relácie v roku 2011 a dodnes v ňom odporučila vyše sto titulov.

  • Jeff Bezos

    Aj zakladateľ Amazonu patrí k vášnivým čitateľom. Novinár Brad Stone zostavil v knihe o Amazone zoznam titulov, ktoré Bezosa ovplyvnili – sú medzi nimi knihy, ktoré ho posúvali vpred v podnikaní, ale aj beletria. Za svoj najobľúbenejší román označil Súmrak dňa od Kazua Ishigura.

  • Stephen King

    Aj jeden z najznámejších autorov hororov na svete je zapáleným čitateľom. V knihe O písaní tvrdí, že kto chce byť spisovateľom, musí predovšetkým veľa čítať a veľa písať. Sám vraj prečíta sedemdesiat až osemdesiat kníh ročne a bez knihy ho takmer neuvidíte.

03

Naplňte svoju knižnicu

Tituly, ktoré by ste rozhodne nemali prehliadnuť

Knižné TOP tipy

  • Julie Smith: Prečo mi to nikto nepovedal?

    Skvelá pomoc aj v tých najťažších životných situáciách.

  • Matt Haig: Polnočná knižnica

    Medzi životom a smrťou stojí knižnica. Každá kniha v nej je život, aký ste mohli žiť.

  • Ičiró Kišimi, Fumitake Koga: Odvaha byť neobľúbený

    Rozhovor mladíka s filozofom o tom, ako prestať žiť podľa očakávaní druhých.

Vyberte si podľa žánru

  • Detektívky

    Napínavé príbehy, ktoré zhltnete takmer na posedenie.

  • Historické

    Lebo história je fascinujúca a plná príbehov.

  • Romantické

    Snívajte svoj sen o romantike a láske, ktorá vytrvá.

  • Fantasy

    Nechajte sa unášať do sveta nekonečnej fantázie.

  • Lepšie Ja

    Knihy, ktoré majú v popise práce zlepšiť váš svet.

  • Biznis

    Ako riadiť biznis a pracovať s ľuďmi – aj keď sa vám nechce.

  • Zdravie

    Knihy, ktoré vám umožnia žiť o kúsok zdravší život.

  • Pre deti

    Najkrajšie rozprávky a príbehy plné fantázie pre deti.

04

Kto číta najviac

Štatistiky a fakty o čítaní, ktoré vás možno prekvapia

Čítam, čítaš, čítame

Pre nás je čítanie také prirodzené, že máme pocit, že vlastne ani o nič nejde. Stačí si však uvedomiť, že ešte pred 200 rokmi vedel čítať a písať len zhruba každý ôsmy človek na svete a čítať nevedela veľká časť ľudí ani v našich zemepisných šírkach… A že aj dnes, v 21. storočí, sú na Zemi krajiny, kde väčšina dospelých čítať nevie.

Ak si práve toto uvedomíme, možno budeme možnosť ponoriť sa do príbehov a stráviť čas s peknou knihou vnímať ako skutočne povznášajúci a výnimočný dar, ktorý nás navyše robí lepšími.

Čo hovoria čísla

  • 12 % → 87 %Toľko ľudí na svete vedelo čítať a písať okolo roku 1820 – a toľko to vie dnes (Our World in Data).
  • 10 h 42 minToľko času týždenne venovali čítaniu ľudia v Indii – najviac z 30 krajín v prieskume NOP World Culture Score (2005). Nasledovali Thajsko (9 h 24 min) a Čína (8 h), Česko bolo šieste (7 h 24 min). Svetový priemer: 6,5 hodiny.
  • 52,8 %Toľko obyvateľov EÚ vo veku 16 a viac rokov prečítalo v roku 2022 aspoň jednu knihu. Najviac čitateľov má Luxembursko (75,2 %), najmenej Rumunsko (29,5 %) (Eurostat).
  • 60,5 % vs. 44,5 %V EÚ čítajú knihy častejšie ženy než muži (Eurostat, 2022).
  • 40 vs. 13 minútToľko denne čítali pre potešenie Američania nad 75 rokov a tínedžeri vo veku 15 – 19 rokov (American Time Use Survey, 2022). V EÚ však aspoň jednu knihu ročne prečíta viac mladých do 29 rokov (60,1 %) než ľudí nad 65 rokov (47,2 %).
  • 65 % a 30 %Toľko dospelých Američanov prečítalo za rok aspoň jednu tlačenú knihu, respektíve e-knihu (Pew Research Center, 2021).
05

Čítanie ako veda

Trochu iný pohľad na svet čítania

Čítanie nie je veda. Alebo je?

Múdri ľudia na tomto svete si už dávnejšie všimli, že tí, čo aktívne čítajú, to majú v živote takpovediac o niečo ľahšie – v prieskumoch bývajú vzdelanejší, lepšie zarábajú a s problémami si vedia skôr poradiť. Čo je tu príčina a čo následok, sa z takých čísel povedať nedá, no pochopiteľne si to zaslúži poriadne preskúmať… Práve preto sa téme čítania venuje celý rad vedcov. A k čomu dospeli?

Písmo – a s ním čítanie – je tu s nami asi 5 500 rokov. Reč ako taká je oveľa staršia: odhady siahajú od 50 000 až po dva milióny rokov. V praxi to znamená, že náš mozog nemal dostatok času, aby sa na túto novú aktivitu evolučne prispôsobil. Na rozdiel od reči sa preto čítať musíme pracne učiť a často to pre nás predstavuje výzvu.

Čítanie vyžaduje spoluprácu viacerých oblastí mozgu – zrakových, jazykových aj tých, ktoré riadia pozornosť a pamäť. Vďaka tomu sme schopní rozoznávať jednotlivé písmenká a porozumieť písanému textu.

Ktoré k čítaniu potrebujeme

8 základných zručností

Jediný záväzný zoznam neexistuje. Tento spája päť pilierov čítania podľa amerického National Reading Panel (2000) so zručnosťami porozumenia, ako ich opisuje organizácia Understood.org.

  • Dekódovanie

    Schopnosť „vylúštiť“ napísané slovo – premeniť písmená na hlásky a prečítať aj slovo, ktoré poznáme z počutia, no napísané sme ho ešte nevideli.

  • Súdržnosť

    Schopnosť rozumieť stavbe viet a spájať jednotlivé myšlienky do nadväzujúceho celku.

  • Porozumenie

    Schopnosť pochopiť čítaný text – spojiť ho s tým, čo už poznáme.

  • Hlásky a písmená

    Schopnosť rozoznať spojenie medzi zvukom a písmenkom.

  • Slovná zásoba

    Schopnosť chápať význam slov, ich definíciu a kontext.

  • Usudzovanie

    Schopnosť vyvodiť z čítaného textu záver a spojiť nové informácie s už existujúcimi vedomosťami.

  • Plynulosť

    Schopnosť čítať presne, plynulo, primeranou rýchlosťou a s porozumením čítaného textu.

  • Pozornosť

    Schopnosť sústrediť sa na čítaný text a udržať v pracovnej pamäti to, čo sme práve prečítali.

Osvojte si techniky čítania

Rôzne texty, rôzne spôsoby čítania

  • SQ3R

    Sofistikovaná metóda piatich po sebe nasledujúcich krokov – prehľad, otázky, čítanie, zopakovanie, zhrnutie (Survey, Question, Read, Recite, Review) –, ktorej cieľom je čo najlepšie porozumieť textu. V roku 1946 ju opísal psychológ Francis P. Robinson. Kedy ju použiť: pri komplikovanejších štruktúrovaných textoch a pri učení.

  • Skimming

    Rýchle „preletenie“ textu, pri ktorom zachytíte hlavné informácie a celkový zmysel. Rozšírený spôsob čítania na konzumáciu denných informácií menšieho významu. Kedy ho použiť: rýchly prieskum, zoznam článkov na webe, prvé zoznámenie s textom.

  • Scanning

    Metóda určená na nájdenie konkrétnej informácie v texte – mena, čísla, kľúčového slova. Ideálna, ak už poznáte všeobecný kontext a zvyšok textu môžete pokojne preskočiť. Kedy ju použiť: popisy produktov, návody, nákupný zoznam, menu v reštaurácii.

  • Aktívne čítanie

    Umožňuje hlbšie porozumieť čítanému textu. Je vhodné pri textoch, o ktorých potrebujeme kriticky rozmýšľať a dobre im rozumieť. Kedy ho použiť: nové materiály a materiály, ktorým potrebujeme porozumieť.

  • Detailné čítanie

    Dôsledná analýza a čítanie slovo po slove, známe aj ako intenzívne čítanie. Každé slovo čítame pomaly a s cieľom porozumieť významu aj kontextu. Kedy ho použiť: detailné prieskumy, lekárske záznamy, poézia.

  • Štruktúra – tvrdenia – hodnotenie

    Metóda, pri ktorej si najprv ujasníme stavbu textu a jeho kapitol, potom jeho hlavné tvrdenia a napokon ich zhodnotíme – či už v hlave, alebo v poznámkach na papieri. Spája sa s knihou Mortimera Adlera How to Read a Book. Kedy ju použiť: pri učení a pri syntéze informácií z viacerých zdrojov.

Ako sa stať zdatnejším čitateľom?

  1. Hľadajte kľúčové slová
  2. Stránka po stránke
  3. Urobte z čítania zvyk
  4. Urobte si wishlist
  5. Vytvorte si prostredie
  6. Striedajte rýchlosť
  7. Trénujte s appkou
  8. Robte si poznámky
  9. Čítajte spolu
  10. Čítajte iným

Čítanie o čítaní

Pokračujte ďalšou kapitolou

Výhody čítania

Prečo čítať: 11 dôvodov, prečo sa (znovu) zamilovať do čítania

 Tituly, ktoré by vám doma nemali chýbať

Nakŕmte knižnicu

 A ďalšie otázky o čítaní

Ktorá kniha sa číta najdlhšie?

 Top 10 múdrostí majstra Sun-c’, ktoré by ste mali poznať aj vy

Najlepšia vojna je tá, ktorá sa vôbec nezačala

 Ako v deťoch obnoviť lásku ku knihám

Deti a čítanie vo svete mobilov

 Z denníčka bláznivej knihomoľky

3 knihy (nielen) pre ženy, ktoré spolu zvládnete aj za jeden víkend

Čo si prečítate dnes?