Veže, ktoré hovorili

Pol storočia pred elektrickým telegrafom posielalo Francúzsko správy cez celú krajinu bez jediného drôtu.

Francúzsko, 1794. Revolučná vláda potrebuje vedieť, čo sa deje na severnom fronte, a to hneď. Claude Chappe preto stavia medzi Parížom a Lille reťaz veží. Na trase dlhej zhruba 200 km ich je 15.
Na streche každej veže stojí stožiar s dlhým trámom, regulátorom. Na jeho koncoch sú dve menšie ramená, indikátory. Obsluha nimi otáča pomocou lán a kladiek a ďalekohľadom sleduje susednú vežu, vzdialenú asi 10 až 15 km.
Ramená neukazovali písmená. Každá poloha znamenala číslo a dvojica čísel odkazovala do tajnej kódovej knihy na konkrétne slovo alebo frázu. Obsluha veže znak len zopakovala a poslala ďalej. Čo správa znamená, nevedela.
30. augusta 1794 o šiestej ráno sa Rakúšania v Condé vzdali. Ešte v ten istý deň vystúpil Lazare Carnot v Národnom konvente: „Voici le rapport du télégraphe qui nous arrive à l’instant.“ Teda: Tu je správa z telegrafu, ktorá nám práve prišla.
Sieť potom rástla ako hviezda s Parížom uprostred: Štrasburg, Lyon, Brest, Taliansko. Vo svojej najväčšej podobe mala 534 staníc a viac než 5 000 km. Slúžila však len štátu. Súkromné správy nebrala a v neskorších rokoch po nej išli najmä čísla štátnej lotérie.