Prečo sa práve @ stal symbolom e-mailu

Amfora vína zo Sevilly

Najstarší široko citovaný doklad zavináča je v liste florentského obchodníka Francesca Lapiho, ktorý 4. mája 1536 poslal zo Sevilly do Ríma. Znakom @ v ňom skracuje amforu, vtedajšiu jednotku objemu vína. Je to najstarší známy doklad, nie nutne prvé použitie vôbec.

Odkiaľ sa vzal samotný tvar, nevieme. Teória o mníchoch, ktorí si skracovali latinské „ad“, znie pekne, ale chýbajú jej doklady.

Tri jablká po dolári

V obchode sa zavináč dlho používal vo význame „za cenu za kus“. Tri jablká @ dolár znamená tri jablká po dolári. Odtiaľ jeho anglický názov commercial at.

Prvé úspešné písacie stroje ho pritom nemali. Na klávesnicu sa dostal až u ďalších výrobcov koncom 80. rokov 19. storočia. Do počítačového štandardu ASCII sa dostal v roku 1963.

„Jednoducho to dávalo zmysel“

V roku 1971 hľadal Ray Tomlinson v sieti ARPANET znak, ktorý by oddelil meno používateľa od názvu počítača. Musel byť na klávesnici a nesmel sa objavovať v menách. Zavináč na jeho ďalekopise bol, nad písmenom P. A po anglicky sa adresa čítala prirodzene: user at host, používateľ na počítači. Tomlinson neskôr povedal, že ten znak „jednoducho dával zmysel“.

Voľný však nebol všade. V systéme Multics znamenal zavináč „zmaž celý riadok“. A v inej sieti sa adresy písali s výkričníkmi, kým sa štandardy nezjednotili.

Sleď, chobot a opičí chvost

Slovenčina aj čeština hovoria zavináč podľa zavináča, rolovaného nakladaného sleďa. Iné jazyky vidia v znaku niečo iné: Dáni a Švédi sloní chobot, Holanďania opičí chvost, Taliani slimáka a Maďari červíka. Len španielska arroba a talianska anfora odkazujú na pôvodný význam, na jednotky miery.

Zo skladu do múzea

E-mail sa šíril rýchlo: v roku 1973 už tvoril podľa dobových odhadov tri štvrtiny prevádzky ARPANETu. Zavináč sa s ním dostal do každej adresy na svete. A v roku 2010 ho newyorské Múzeum moderného umenia zaradilo do svojej zbierky dizajnu. Ako znak, bez fyzického predmetu.