Cesta jednej správy

Achajmenovská ríša, 6.–5. stor. pred n. l. (opis Herodotos, okolo 430 pred n. l.) · Predná Ázia — Kráľovská cesta Sardy–Súsy

Trasa: Sardy (západná Anatólia) → Súsy (dnešný juhozápadný Irán) (Herodotos: 111 zastávok, 450 parasangov = 13 500 stadií (antický údaj; prepočet na km závisí od dĺžky stadia, preto ho neuvádzam))

Ako to fungovalo: Podľa Herodota stáli pozdĺž cesty muži a kone, každý vo vzdialenosti jedného dňa cesty; prvý jazdec odovzdal správu druhému, druhý tretiemu, „ako pri gréckom behu s fakľami“. Správu teda nenosil jeden človek, ale štafeta oddýchnutých jazdcov.

Ako dlho to trvalo: Pre jazdcov Herodotos ŽIADNY čas neuvádza. Uvádza len porovnanie pre bežného cestovateľa: pri 150 stadiách denne trvá cesta Sardy–Súsy 90 dní (Herodotos 5.53, antický údaj). Často opakované „7–9 dní“ pre kuriérov sa mi vo vierohodnom prameni nepodarilo dohľadať — vynechané.

Čo sa mohlo pokaziť: Slúžilo vláde, nie ľuďom. Závislé od udržiavaných staníc, koní a ľudí po celej trase; Herodotov opis je správou cudzinca („hovorí sa“), nie úradný záznam.

Pramene: Herodotos, Dejiny 8.98 (angl. preklad A. D. Godley, 1920), Perseus Digital Library · Herodotos, Dejiny 5.53 — 111 zastávok, 90 dní pešo, Perseus · Britannica — Postal system: History (perzská ríša, posthouses, Herodotos a Xenofón)

Rímska ríša, od čias Augusta (prelom letopočtu) do neskorej antiky · Stredomorie a rímske provincie

Trasa: Rím → Clunia (Hispánia, dnešná provincia Burgos)

Ako to fungovalo: Pozdĺž veľkých ciest stáli v pravidelných odstupoch prepriahacie stanice a nocľahárne. Systém slúžil štátnej a vojenskej správe a strážili ho inšpektori, aby ho nikto nezneužíval na súkromné účely.

Ako dlho to trvalo: Plutarchos (Život Galbov 7): v lete roku 68 prišiel do Clunie z Ríma prepustenec Icelus, „ktorý cestu prešiel za sedem dní“, so správou o udalostiach okolo Nera. POZOR: Plutarchos nehovorí, že šiel cez cursus publicus — je to doložená rýchla cesta jedného posla, nie cestovný poriadok pošty.

Čo sa mohlo pokaziť: Primárne len pre štátne potreby; súkromník sa k nej bežne nedostal. Údržbu znášali okolité obce a s rozpadom západnej ríše, chátraním ciest a neochotou komunít platiť systém zanikol.

Pramene: Britannica — Postal system: History (cursus publicus, 170 míľ „it has been claimed“, inšpekcie, zánik) · Britannica — cursus publicus · Plutarchos, Život Galbov 7 (angl. preklad B. Perrin, Loeb), LacusCurtius

Mongolská ríša / dynastia Jüan, 13.–14. stor. (opis Marco Polo, koniec 13. stor.) · Stredná a východná Ázia — z Chánbaliku (dnešný Peking) do provincií

Trasa: Chánbalik (Peking) → Šang-tu (Polovo „Chandu“, letné sídlo chána) (Polo: „desať dní cesty“ (údaj v dňoch bežnej cesty, nie v km))

Ako to fungovalo: Podľa Marca Pola stáli na hlavných cestách každých 25–30 míľ stanice „jam“ s koňmi pre poslov; medzi nimi každé 3 míle osady peších bežcov so zvončekmi na opasku. Pri súrnych správach sa striedali jazdci a čerstvé kone cvalom od stanice k stanici a pisár zapisoval čas príchodu a odchodu.

Ako dlho to trvalo: Marco Polo, kniha 2, kap. 26 (Yuleov preklad): správy z miesta vzdialeného desať dní cesty dorazia za deň a noc, zo vzdialenosti sto dní za desať dní a nocí; súrni jazdci vraj prejdú 200–250 míľ za deň a rovnako v noci. Polo zároveň uvádza vyše 300 000 koní a 10 000 staníc — čísla treba brať ako dobové tvrdenie, pravdepodobne nadsadené.

Čo sa mohlo pokaziť: Slúžila štátu; okolité obce museli dodávať kone a ľudí (Polo). Kto nemal úradný odznak (Polo: „tabuľku so sokolom loveckým“), na sieť nemal nárok. Nočná jazda bola pomalšia (fakle).

Pramene: Marco Polo, The Travels, kn. 2, kap. 26 (preklad H. Yule, rev. H. Cordier 1903), Project Gutenberg #10636 · Britannica — Postal system: History (Čína, mongolskí cisári)

Inská ríša (Tawantinsuyu), 15.–začiatok 16. stor. · Andy — sieť ciest Qhapaq Ñan (dnešné Peru, Ekvádor, Bolívia, Čile, Argentína, Kolumbia)

Trasa: sieť inskej ríše (konkrétna trasa v zdroji neuvedená) (Britannica: pobrežná cesta cca 3 600 km, vnútrozemská andská podobne dlhá)

Ako to fungovalo: Na cestnej sieti stáli v krátkych odstupoch stanice, kde čakal oddýchnutý bežec; správu prevzal a bežal k ďalšej stanici. Odovzdávala sa ústne alebo ako khipu — uzlíkové šnúry, pretože Inkovia nepoužívali písmo v európskom zmysle.

Ako dlho to trvalo: Britannica uvádza všeobecné tempo „150 míľ (241 km) za deň“ — je to teda overiteľný encyklopedický údaj, ale bez konkrétnej trasy a bez citácie primárnej kroniky. Často opakované údaje typu „Cuzco–Lima za 3 dni“ alebo „Cuzco–Quito za 5 dní“ sa mi vo vierohodnom zdroji nepodarilo dohľadať — vynechané.

Čo sa mohlo pokaziť: Len pre vládu a armádu. Len pešo (kone Andy nepoznali). Ústna správa sa mohla pri mnohých odovzdaniach skresliť; khipu musel vedieť „prečítať“ zasvätený človek.

Pramene: Britannica — Inca (štafeta, khipu, 150 míľ/deň, len štátne a vojenské účely) · Britannica — Postal system: History (predkolumbovské pešie štafety, Inkovia) · Smithsonian NMAI — The Chaski: Official Messengers of the Inka Empire

Raný novovek — zmluva z 18. januára 1505 (Filip Pekný a Franz von Taxis) · Svätá ríša rímska, Nizozemsko, Francúzsko, Španielsko

Trasa: Brusel → Innsbruck

Ako to fungovalo: Rod Taxisovcov (neskôr Thurn-Taxis) vybudoval pre Habsburgovcov sieť poštových staníc, kde sa striedali kone a jazdci. Zmluvy z rokov 1505, 1516 a 1517 stanovili trasy, lehoty doručenia aj financovanie; sieť postupne vozila aj súkromnú korešpondenciu za poplatok.

Ako dlho to trvalo: Podľa Allgemeine Deutsche Biographie (zv. 37, 1894, s. 488–491) sa Franz von Taxis zmluvou z 18. 1. 1505 zaviazal doručiť listy z Bruselu do Innsbrucku v lete za 5½ dňa, v zime za 6½ dňa; Brusel–Paríž za 44 hodín, do Lyonu za 4 dni, do Toleda za 12 dní, do Granady za 15 dní. V zime a počas vojny sa zdržanie ospravedlňovalo. Ide o zmluvný cieľ, nie o nameraný priemer. Pozor: iné populárne zdroje uvádzajú 5/6 dní (pravdepodobne iná zmluva, napr. 1516) — v texte držať verziu ADB s typom „zmluvná lehota“.

Čo sa mohlo pokaziť: Oneskorenia v zime a počas vojny zmluva výslovne pripúšťala. Sieť bola monopolom a nástrojom moci — kto ovládal poštu, mohol čítať aj cudzie listy (všeobecne známe, ale konkrétny doklad sa pre túto kapitolu nehľadal).

Pramene: Allgemeine Deutsche Biographie 37 (1894), heslo Taxis, Franz von — Deutsche Biographie · Neue Deutsche Biographie — Thurn und Taxis (zmluvy 1505, 1516, 1517) · Britannica — Postal system: History (Thurn a Taxis, 20 000 kuriérov)

Apríl 1860 – október 1861 (18 mesiacov) · USA — St. Joseph (Missouri) → Sacramento (Kalifornia), ďalej do San Francisca parníkom

Trasa: St. Joseph, Missouri → Sacramento, Kalifornia (zdroje sa líšia: Britannica „takmer 2 000 míľ (3 200 km)“, NPS „vyše 1 800 míľ“; NPS upozorňuje, že presná trasa a dĺžka sú na mnohých úsekoch len odhadom)

Ako to fungovalo: Súkromná firma Russell, Majors & Waddell prevádzkovala nepretržitú štafetu jazdcov. Britannica: asi 190 staníc, jazdec prešiel zvyčajne 120–160 km a kone menil každých 16–24 km.

Ako dlho to trvalo: Britannica: trasa „vyžadovala asi 10 dní“; National Park Service: „viac než 1 800 míľ za 10 dní“; Smithsonian NPM: „desaťdňový expres“. Údaj je teda dobre doložený ako typický / plánovaný čas, nie ako záznam jednej konkrétnej zásielky. Pre porovnanie Britannica: štandardná pozemná pošta z Missouri na západné pobrežie mala rozvrh 24 dní.

Čo sa mohlo pokaziť: Drahé a finančne stratové; služba najmä pre noviny a firmy. Počasie, terén a konflikty na trase. Predbehol ho telegraf — po 18 mesiacoch bol zbytočný.

Pramene: Britannica — Pony Express · National Park Service — Pony Express National Historic Trail: History & Culture · Smithsonian National Postal Museum — Pony Express Mail

19. september 1870–28. január 1871 · Francúzsko — Paríž obkľúčený pruskými a nemeckými vojskami; vláda národnej obrany v Tours

Trasa: Paríž (balóny) / Tours (holuby späť) → kamkoľvek ich zaniesol vietor (jeden balón pristál v Nórsku) / Paríž (Tours–Paríž 130 míľ (cca 210 km) podľa Smithsonian Magazine)

Ako to fungovalo: Pošta posielala listy z mesta balónmi plnenými svietiplynom; balóny viezli aj poštové holuby z parížskych holubníkov. Tie potom vypustili mimo obkľúčenia a nosili do Paríža správy fotograficky zmenšené na mikrofilm (René Dagron); v Paríži sa premietali a prepisovali.

Ako dlho to trvalo: Pre let holuba ani balóna na konkrétnej trase sa mi vo vierohodnom zdroji nepodarilo nájsť čas — vynechané. Balóny nemali riadený smer ani dĺžku letu.

Čo sa mohlo pokaziť: Balón letí po vetre, nie k adresátovi. Holub letí len domov — do Paríža sa musel najprv dostať balónom. Správa musela byť krátka (Smithsonian Magazine: súkromné správy max. 20 slov za 5 frankov).

Pramene: Smithsonian National Postal Museum — Siege of Paris Mail · Smithsonian Magazine — Mike Dash: Closing the Pigeon Gap (2012) · UCLA Southern Regional Library Facility — The Pigeon Post into Paris 1870–1871 · Musée de l'Armée — Animals and war, episode 15: The pigeon · Britannica — Postal system: History (balónová pošta počas obliehania Paríža 1870)